• Rozhovory
  • 07.05.2019 10:30

FOTO a VIDEO: Riaditeľ galérie Ivan Jančár: Bratislava je plná gýča! Čo mu najviac v centre prekáža?

0 0
Riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár
Zdroj: Matúš Husár

O inštaláciách Mateja Kréna v Botanickej záhrade, ale aj iných dielach tohto umelca či iných, ktoré sú umiestnené v interiéroch napríklad v Pálffyho paláci nás previedol riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár. Kam by chcel umiestniť diela z Botanickej záhrady? Ktoré „diela“ mu vadia v Starom Meste? Viac v exkluzívnom rozhovore pre banoviny.sk.

Inštalácie Mateja Kréna boli v Botanickej záhrade prekryté. Koho bol nápad inštalovať zrkadlá  do prírody Botanickej záhrady?

Bol to náš nápad, diela sú súčasťou nášho zbierkového fondu. Chceli sme diela umiestniť na miesto, kde by ich ľudia videli, a zároveň, aby komunikovali s prostredím, v ktorom sú umiestnené. Botanická záhrada sa nám videla ako ideálny priestor, ktorý žije, tak som to ponúkol riaditeľovi Botanickej záhrady. Našou ambíciou bolo obohatiť tento priestor o ďalšiu dimenziu. Je mi veľmi ľúto, že ten vtáčik tam zahynul.  Je možné, že narazil do zrkadla. No je taktiež možné, že ho napadli iné zvery. A niekto ho mohol zámerne podhodiť pred zrkadlo. Mohlo ísť aj o prirodzené uhynutie. Okrem toho, na zrkadle sa nenašla žiadna stopa, ani len kúsok pierka.

Vstúpim vám do toho. Jeden zo zamestnancov nám povedal, že to nebol ojedinelý prípad.

Bol to ojedinelý prípad. Žiadne iné uhynuté alebo zranené vtáky sa nenašli. Napriek tomu sme reagovali okamžite. V ten deň dal pán riaditeľ príkaz, aby sa zrkadlá prekryli. Zároveň sme sa dohodli, že okolo 15.mája diela odstránime, hoci s ľútosťou, ale dáme ich preč.

Riaditeľ pri najväčšom diele Mateja Kréna v Pálffyho paláci:

Prečo ste si na túto inštaláciu vybrali práve Botanickú záhradu?

Našou ambíciou bolo aj pomôcť Botanickej záhrade. Bol som presvedčený, že keď v tomto priestore bude niečo nové, priláka to viac návštevníkov. Rovnako ako k nám do Pálffyho paláca chodia návštevníci pozerať Pasáž Mateja Kréna. Tešili sme sa, že Botanická záhrada takto získa aj ďalší príjem a bude ho môcť použiť na ďalšie zveľadenie priestoru.

Mnohých zaujíma, či išlo o nejaký biznis...

Nie, v žiadnom prípade. Dohodli sme sa, že Galéria diela nainštaluje, keďže to nie je jednoduché. Mali tam byť umiestnené po dobu dvoch rokov. Na vstupnom by sme nijako neparticipovali. Celý výnos by zostal Botanickej záhrade.

Koľko peňazí vás stála doterajšia  inštalácia?

Tieto peniaze nešli z nášho rozpočtu, získali sme ich mimo rozpočtu z externých zdrojov. 

Kam teraz umiestnite diela Mateja Kréna? Uvažujete, že by ste ich dali niekde do mesta do verejného priestoru?

Takýto projekt sa vždy pripravuje dlhodobo. Neviem to vyriešiť okamžite. Okolo 15.mája ich odstránime a dáme ich do našich depozitárov. Budeme hľadať riešenie, aby sme ich mohli niekde nainštalovať. Som presvedčený, že umenie do verejného priestoru patrí. Máme nadáciu  (mimo Galérie), kde robím bezplatne správcu. Snažíme sa umiestňovať diela v exteriéroch a interiéroch, kde majú ľudia prístup. Takto sme už realizovali štyri projekty a musím povedať, že väčšinou tiež s veľkými ťažkosťami. Mal som viacero reakcií  od ochranárov, že umenie vôbec nepatrí do exteriéru mesta. Je však množstvo projektov, aj sklenených, a sú realizované priamo v meste, ale nie v prostredí, kde je veľa vtákov. Dali by sa použiť aj so zvukovými odplašovačmi.

Uvažujete týmto smerom, že sa pokúsite dohodnúť s kompetentnými z magistrátu alebo Starého mesta, že využijete ich priestor a zrkadlové inštalácie umiestnite?

Veľmi radi by sme našli taký priestor, kde by sme sa vyvarovali problému s vtákmi a použili aj odplašovače. Spomínaná inštalácia bola umiestnená na letisku v Piešťanoch po dobu 8 mesiacov a neprišlo k jedinému úhynu vtákov. Z toho sme vychádzali, keď sme diela chceli umiestniť do Botanickej záhrady. Žiaľ sa to stalo.

Zvíťazil zdravý rozum či tlak verejnosti?! Po tom, čo sme upozornili, že v Botanickej záhrade sú nainštalované obrovské plochy zrkadiel, do ktorých vrážajú vtáci a zomierajú, ľady sa pohli. Aj vďaka vašim komentárom a rozhorčeným reakciám. V tejto chvíli je väčšina zrkadiel prekrytých. Dokedy?!

Na letisku sa to nestalo zrejme preto, že majú odplašovače na vtákov.

Vôbec to nie je tým. Mám stanovisko od riaditeľa letiska z Piešťan, ktorý napísal, že za spomenutých 8 mesiacov  neprišlo k žiadnemu úhynu  vtákov.  Napríklad za rok 2018 použili odplašovače  pri 55 výjazdoch, každý po dobu cca 15 minút, čo nie je spolu ani jeden deň.

Kde vo svete sú zrkadlové či sklenené inštalácie vo verejnom priestore?

Máme príklady z Bratislavy a aj zo zahraničia. Nie je to len zrkadlo, ale aj vysokoleštená oceľ alebo podobný materiál, ktorý rovnako odráža priestor okolo seba. Milan Pagáč a Viktor Oravec majú dielo Milénium na námestí Martina Benku. V Prahe je od Davida Černého inštalácia Franza Kafku, ktorá odráža okolie. Nádherným príkladom je Oblačná brána od Anish Kapoora v Chicagu. Takéto diela podľa môjho názoru priam patria do mesta.

FOTOGALÉRIA:

Rozhovor s riaditeľom Galérie mesta Bratislavy Ivanom Jančárom

Čo si myslíte o umení v Bratislave na verejných priestranstvách? Turisti si fotia Čumila či iné bronzové sochy. Rovnako pred reštauráciami sú gýčové sochy. Napríklad prasa v brnení a podobne...

Žiaľ, väčšina z nich sú úplné gýče. Bratislave to neprospieva. Verím, že nový pán primátor bude aj s týmto niečo robiť. S toľkým nevkusom ako v Bratislave sa inde v takej miere nestretávame.

Čo vám vyslovene najviac prekáža? Čo je cez čiaru?

Napríklad to prasa, ktoré ste spomenuli. To je hrozné. Ani ostatné nie sú vydarené. Napríklad spomeniem Schöne Naci, Paparazzi a ďalšie. To sú diela, ktoré nemajú zvláštnu umeleckú hodnotu.

Nemáme vkus?

Áno, je to otázka vkusu a citlivosti. Musíme si žiaľ priznať, že ľudia nie sú k umeniu vychovávaní tak, ako by mali byť. Väčšinou im stačia diela, ktoré sú ľúbivé a to umelecké je v pozadí ich záujmu.

(lb)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.