Mestskí policajti na Partizánskej len stáli a gánili

Hneď po obede sadám s rodinkou do auta a naberáme smer Železná studienka. Pod Červeným mostom míňam dvoch mestských policajtov stojacich pri služobnom aute.

Býva zvykom, že v momente, keď je parkovisko nad areálom obsadené, hliadka uzavrie prístup k areálu, aby nedochádzalo ku kolíznym situáciám. Najprv som prešiel malé parkovisko. Potom som prešiel okolo druhej hliadky, ktorá „bránila" značku Zákazd vjazdu vyššie do lesoparku. A tým istým tempom, s množstvom vlečúcich sa aút pred nami, som rovnako neúspešne zdolal aj preplnené veľké parkovisko.

Nakoniec som opäť v opačnom smere prešiel okolo „hybernujúcich" mestských policajtov a našiel miesto na parkovanie pri Vojenskej nemocnici. Pešo sa vraciame späť. Po ľavej strane za mostom, kúsok od spomínanej hliadky, ma prekvapí minimálne 15 áut zaparkovaných v zákaze vjazdu. Mestskí policajti vidia, neriešia.

Tabule na Partizánskej lúke jasne prikazujú viesť psa na vôdzke a o kúsok ďalšie cyklistom zísť z bicykla. Neprejdeme ani pár metrov a po detských ihriskách pobehujú voľne pustení malí i veľkí psi. Žiadne vôdzky, ani košíky.

Deti sa hrajú, mám čas sa trošku poobzerať. Darmo by som hľadal cyklistu tlačiaceho svoj stroj vedľa seba. Na chodníkoch je veľa ľudí i pobehujúce deti a pomedzi nich kľučkujú rekreační cykloturisti. Čítať, žiaľ, nevedia. Vidím aj „pána" pretekára na horskom bicykli, tam už bolo tempo vyššie a ľudia sa preňho stali lacné slalomové bránky. Deti som včas stiahol do bezpečia...

Na preliezačkách som ešte ako čerešničku musel „prehltnúť" otecka s cigaretou v jednej a fľašou piva v druhej ruke. Pomáhal synovi. Fakt, že tam bolo päť-šesť detvákov, nevnímal. Blb, aj takí musia byť. Iste, nie je to moja vec...

Lenže je to vec kompetentných a ich kompetencií. V tomto prípade dvoch hliadok, ktoré stáli nad areálom znudene pri služobných autách. Boli v práci, v ktorej nepracovali. „Oukej", ide to aj z mojich daní. A to by už mala byť moja vec.

Martin Špaček, Devínska Nová Ves
LIST ČITATEĽA