V Petržalke hrozia buď autá alebo psy

Už dlhšie sa chystám opísať paradoxy Petržalky. Rada tu jazdím na bicykli, čo mi síce na jednej strane robí radosť, no na druhej prináša aj starosti.

Keď idem po hrádzi, ohrozujú ma tam autá. Tie by tam síce nemali byť, ale zdvihnutá závora ani značka zákazu vjazdu im nebráni vstúpiť na hrádzu. Ak sa chcem bicyklovať v samotnej Petržalke, útočia na mňa psy. Tie sa rozbehnú za cyklistom nielen vo voľnom výbehu, ale kdekoľvek. 

Starosta vydal nariadenie, podľa ktorého „ak je to potrebné, musí mať pes aj náhubok“, ale neviem, čo týmto ustanovením sledoval, keď každý majiteľ mi doteraz vždy argumentoval, že ich pes „ešte nikdy nikomu neublížil“. Je mi to však zbytočné hovoriť, lebo ja už pár hryzancov od psov mám...

Je zaujímavé, že Petržalka má síce ohradené detské ihriská, nemá však ohradené psie výbehy. Vstup do voľných výbehov psov je pritom podľa nariadenia „na vlastné nebezpečenstvo“. Ak sa teda človek chce bicyklovať, v Petržalke má smolu. Na hrádzi mu hrozí nebezpečenstvo, že ho zrazí auto, medzi domami ho zase môže naháňať a pohrýzť pes.

Darina Hutná, Petržalka
LIST ČITATEĽA