Policajti nechránia, len vyberajú pokuty

Nedávne zmeny legislatívy a nákupy techniky na meranie prekračovania rýchlosti už prinášajú svoje prvé ovocie v podobe disciplinovanejšieho jazdenia najmä v mestách. Pritom je zarážajúce, že ani 20 rokov po revolúcii naša moderná polícia neupustila od predrevolučných zlomyseľných praktík.

Každý by asi čakal, že stráženie maximálnej povolenej rýchlosti bude potrebné na miestach, kde je vysoká nehodovosť, alebo aspoň zvýšené riziko nehôd, ako sú sídliská, priechody pre chodcov, miesta pri školách a pod. Namiesto toho nájdeme našich strážcov zákona takmer zaručene na hlavných ťahoch, štvorprúdovkách, výpadovkách z miest (čím bližšie pred označením konca obce, tým lepšie) a pod.

Rýchlosť vám môžu zmerať napríklad na Pražskej a Brnianskej ulici, ale cez Kramáre už môžete jazdiť, ako sa vám páči. Môžete ich stretnúť na Viedenskej ceste (koho tam chránia?), ale na Dlhých dieloch môžete jazdiť preteky do vrchu. Nájdete ich síce na Záhradníckej v Ružinove, ale zrejme len preto, lebo je tam štvorprúdová cesta a vodičov láka nedodržať predpísanú štyridsiatku. Obľúbené miesta sú aj v Mlynskej doline, za protihlukovou bariérou, na úseku súbežnom s diaľnicou, ale koho tam chránia, nie je zrejmé. Na tomto mieste by pokojne mohla byť osemdesiatka.

Výpočet by mohol pokračovať a obsahoval by aj miesta, kde by bolo potrebné občas vykonať nejaký zásah, napríklad petržalskú hrádzu Dunaja. Tam by stačilo postaviť hliadku na miesto, kde sa delia chodníky na cyklistické a pre korčuliarov, a usmerňovať jedných tam, iných onam. Možno by veľa nevybrali v ten deň na pokutách, ale určite by bolo menej úrazov medzi relaxujúcimi Bratislavčanmi. Rovnako by už mohlo byť konečne minulosťou jazdenie na terénnych autách, štvorkolkách a minimopedoch po neďalekej prírodnej rezervácii. No zrejme si na české Pomáhat a chránit, alebo kultúru anglických constables ešte nejaký čas počkáme.

Michal Buci, Bratislava
LIST ČITATEĽA