Podarí sa? Máme šancu zachrániť historickú električku, ktorá kedysi jazdila v Bratislave
Zdroj: OZ Boveraclub Liberec
Historická električka 6MT. Po náročnej obnove dnes jazdí v Liberci pod pôvodným číslom 117.
„Verejnosť pravidelne poteší prezentácia historických vozidiel mestskej hromadnej dopravy. Pozornosť to vyvoláva najmä na opačných koncoch generačnej šnúry – starí rodičia predstavujú vnúčatám, ako to bolo, a možno mnohí aj pridajú, že sa s babkou alebo dedkom zoznámili v električke alebo na zastávke,“ píše architekt a urbanista Bohumil Kováč, zároveň však dodáva, že najmä dve ikonické historické električky Bratislave chýbajú. No nemusí to tak byť.
V súvislosti s prezentáciou historických vozidiel nám podľa vzoru Krakova a iných miest napadlo založiť múzeum MHD. V urbanistickej štúdii Centrálna rozvojová os Petržalky, ktorej časť má duálny rozchod vhodný aj pre viedenskú električku, sme v rámci širších vzťahov tiež navrhli jeho polohu v Kopčanoch na trati pôvodnej viedenskej električky, ktorej torzo ešte existuje. Snáď aj s víziou napojenia na trať Viedeň - Wolfsthal. Samozrejme, aj tam by sa museli priviesť koľaje a duálny rozchod. Žiaľ, realizácia električkovej trate v Petržalke s takouto atraktívnou ponukou vôbec nepočítala (hoci príprava na duálny rozchod by nebola technicky žiaden problém) a na založený duálny rozchod nenadväzuje. Takže ten na Starom moste ide odnikiaľ nikam. Stále však nie je neskoro...
Keď sa pozerám na vozový park historických električiek, ktoré sa pohybujú po meste, chýbajú mi dva ikonické motorové vozne. Snáď najviac bol v Bratislave zastúpený dvojnápravový motorový vozeň 6MT z roku 1953. Predchádzali mu vozne z produkcie Tatry Studénka s elektrickou výzbrojou Siemens z roku 1949, ku ktorým v depe vyrobili prívesné vozne. Toto vizuálne spojenie bolo pre Bratislavu typické. Ťažný vozeň bol obojsmerný, čo umožnilo operatívne manévrovanie na trati a nemuseli byť všetky konečné ako otočné, musel sa ale vlečný vozeň prepriahať. Neskôr ich prerobili na jednosmerné, takže získali zadnú plošinu na státie. Tieto električky jazdili do roku 1974, potom ich zošrotovali, paradoxne aj vozeň, ktorý bol prezentovaný na oslavách 80. výročia električkovej dopravy v roku 1978.
Zdroj:
OZ Boveraclub Liberec
Nadšencom v českom Liberci sa podarilo ich vozeň 6MT obnoviť. Rekonštrukcia trvala desať rokov.
Zdroj:
OZ Boveraclub Liberec
Náročná rekonštrukcia zahŕňala i celkovú opravu podvozku, ktorú dodávateľsky zabezpečila firma Pars DMN v Šumperku.
Z Bratislavy sa v roku 1978 dostal do Liberca jeden vozeň 6MT č. 67, kde mali tiež rozchod 1 000 mm, ale už len ako služobný a čoskoro ho zošrotovali. Rovnaký typ však dnes v Liberci jazdí ako historické vozidlo č. 117, a to v úseku z vozovne na konečnú Lidové sady, keďže tam ešte zostala trať s duálnym rozchodom. Všade inde je už kompletne prestavaná na 1 435 mm. Možno by sa dal odkúpiť jeden taký vozeň alebo vyrobiť podľa neho a dochovanej dokumentácie aspoň replika, mala by dokumentačný význam, aj keď už nie historickú hodnotu. Rekonštruovaný prívesný vagón č. 101 do Karlovej Vsi je v depozitári Technického múzea v Brne, ale vidíme taký aj v Bratislave.
Ešte ikonickejšou električkou bol tzv. „dvojstovák“. Išlo o šesť ťažkých obojsmerných motorových vozňov s poradovým označením 200 – 206. Mali atypický vzhľad.
Zdroj:
Bohumil Kováč
Dvojstovák č. 201 – takto ho nakreslil architekt a urbanista Bohumil Kováč.
Nástupná plošina bola v strede, a tak vznikli dve oddelenia pre pasažierov. Jedno bolo fajčiarske, vybavené aj popolníkmi. Oddelenia oddeľovali od nástupnej plošiny posuvné dvere a sprievodca sa zväčša zdržiaval tu, takže záujemcovia o čiernu jazdu mali smolu. Sedenie bolo kožené. Aj farebnosť bola zaujímavá, spočiatku mali sivú farbu kombinovanú s tmavomodrými pásmi a bielu strechu... Vyrobila ich Tatra Studénka v roku 1930 a boli určené špeciálne pre Bratislavu. Posledný „dvojstovák“ jazdil ešte v roku 1970. Ani z nich sa v našom meste nezachoval ani jeden. Vozňová skriňa sa nachádza v Technickom múzeu v Brne, keď Slováci pri delení republiky asi na takéto veci zabudli. Ide o vozeň č. 23 (pôvodne 203). Snáď aj tu by mohlo mesto vynaložiť úsilie – vrak odkúpiť a rekonštrukciu dokončiť. Malý model si možno pozrieť v Múzeu dopravy v Bratislave.
Autor: Bohumil Kováč
• Zachránime dvojstovák tak, ako to v prípade 6MT dokázali nadšenci v českom Liberci?
Historická úzkorozchodná električka 6MT s evidenčným číslom 117 dostala druhú šancu vďaka členom spolku Boveraclub v Liberci. Po obnove dnes jazdí ulicami mesta a robí radosť fanúšikom dobových vozidiel. Motorový vozeň je majetkom Technického múzea v Brne, ktoré ho dlhodobo zapožičalo Dopravnému podniku miest Liberca a Jablonca nad Nisou.
„Z Brna do Liberca sme ho previezli v roku 2001 a jeho renovácia trvala 10 rokov, pričom členovia nášho spolku na nej odpracovali po sobotách dohromady až 15-tisíc hodín zadarmo,“ uviedol pre Bratislavské noviny Tomáš Krebs za Boveraclub. Takmer milión českých korún (cca 40 400 eur v prepočte) vynaložili na potrebný materiál a odborné práce - na opravu podvozku, novú drevenú podlahu aj nové čelné okná, montáž elektrických zariadení, tiež nové osvetľovacie telesá a všeličo ďalšie... Vážnu nehodu mala električka 6MT č. 117 v máji 1957, keď sa na koľajovom krížení vo Vratislaviciach zrazila s prechádzajúcim vlakom. Napriek značnému poškodeniu sa ju podarilo opraviť, i keď určitá deformácia skrine je aj po náročnej rekonštrukcii rozpoznateľná. „K 22. septembru 2011 získal tento vozeň Preukaz spôsobilosti dráhového vozidla A do dnešného dňa prešiel 8 793 km pri špeciálnych jazdách pre verejnosť,“ dodal Tomáš Krebs.
Zdroj:
Technické múzeum Brno
V brnianskom technickom múzeu majú čiastočne zrekonštruovaný dvojstovák, ktorý by sme mohli získať... Foto je z 10. novembra 2009.
Zistili sme pritom, že rovnakú šancu má aj ikonický „dvojstovák“, ktorý by rád videl v našom meste iste nielen urbanista Bohumil Kováč. A mohli by sme ho získať podobným spôsobom ako nadšenci z libereckého Boveraclubu získali „emtéčko“. Kurátor mestskej hromadnej dopravy z Technického múzea v Brne Tomáš Kocman vysvetlil, že tento električkový vozeň je zreštaurovaný len sčasti, práce nepokračujú pre nedostatok financií. Keď sme sa ho pýtali, čo s ním zamýšľajú, prekvapil: „V princípe by sa Technické múzeum asi nebránilo jeho dlhodobému zapožičaniu (nie vráteniu) Dopravnému podniku Bratislava, pokiaľ by tam boli schopní v ústredných dielňach v Jurajovom dvore reštaurovanie do pôvodného stavu dokončiť. Podobne, ako máme súpravu vozňov 6MT č. 117 a vlečného vozňa č. 44 v Liberci.“
Bohumil Kováč k tomu: „To je pekná odpoveď, ktorá dáva nádej, a myslím si, že mesto plus nadšenci by s rekonštrukciou (a zbierkou) váhať nemali...“.
• Jedno „emtéčko“ máme doma
Zdroj:
OZ Boveraclub Liberec
Torzo vozňovej skrine električky 6MT pre Bratislavu. Fotografia vznikla pri jeho záchrane 27. októbra 2005.
Bratislavskí fanúšikovia v spolupráci s Boveraclubom z českého Liberca priviezli v roku 2005 do Bratislavy torzo karosérie električky 6MT č. 41 so zámerom použiť ju pri stavbe repliky. Historické vozidlo skončilo vo vozovni Jurajov dvor – čo je s ním dnes, po dvadsiatich rokoch? „Električka typu 6MT je vzácnym zástupcom povojnovej éry a naším cieľom je uchovať spomienky na ňu aj pre budúce generácie. Hoci sa ešte nezačalo s jej rekonštrukciou v plnom rozsahu, pracovníci Dopravného podniku Bratislava (DPB) postupne zhromažďujú historickú dokumentáciu, skresľujú poškodené časti a identifikujú diely, ktoré je potrebné doplniť či nanovo vyrobiť,“ informoval nás hovorca DPB Jozef Vozár.
Pripomenul, že rekonštrukcia historických vozidiel si vyžaduje precíznu remeselnú prácu, čas, financie a kapacity špecialistov, ktorých prioritou je údržba vozidiel v každodennej prevádzke, zároveň ubezpečil, že v DPB si vážia technické dedičstvo a s rešpektom pristupujú k vozidlám, ktoré už desiatky rokov nebrázdia ulice Bratislavy. „Dopravný podnik Bratislava vyvíja úsilie, aby sa toto výnimočné vozidlo podarilo v budúcnosti kompletne zrekonštruovať, vrátiť ho späť na bratislavské koľaje a aby sa stalo dôstojnou súčasťou nášho historického depozitára,“ uzavrel Vozár.
Zdroj:
OZ Boveraclub Liberec
Torzo električky 6MT priviezli fanúšikovia historických vozidiel do Bratislavy pred 20 rokmi.
V Bratislave sme mali desať električiek 6MT, a to č. 66 – 75, ktorým predchádzal na nerozoznanie podobný typ č. 51 – 65, dohromady ich teda bolo dvadsaťpäť. Posledné „emtéčka“ skončili u nás v máji 1974.
Liberecká 6MT č. 117 bola dodaná v roku 1953 do Jablonca nad Nisou, o štyri roky neskôr prešla do libereckej prevádzkárne v tom čase spojených dopravných podnikov. V Liberci už zostala, pričom bola v prevádzke postupne pod rôznymi evidenčnými číslami: 47 (1961), 7 (1966) a ako služobná č. 128 (1971) a 106 (1973). V rokoch 1979 – 2001 jej existenciu zachránil pobyt v depozitári Technického múzea v Brne, po rekonštrukcii je od roku 2011 v prevádzke ako historické vozidlo pod pôvodným číslom 117.
(ac)
História hriešnikov: Vydrica ožívala v tieni červených lámp, stala sa synonymom nevestinca a špiny
V prvej polovici 20. storočia sa bratislavská štvrť pod hradom Vydrica vyznačovala odlišným spôsobom života než zvyšok mesta. V jej uličkách sa prelínala bieda s alkoholom, nemravnosťou, úpadkom a hlučným životom. Český básnik a publicista Josef Rybák, ktorý sa do Bratislavy prisťahoval za prácou, vnímal Vydricu ako niečo viac než len geografický bod na mape.