Zdroj: archív P. M.
„Doteraz sme krbové kachle používali len občas, ale túto zimu budeme asi viac kúriť drevom,“ konštatuje architekt Patrik Martin v súvislosti so zdražením energií. Už tri roky býva v ekodome kúsok od Bratislavy (na úvodnej foto) - koľko dokáže ušetriť, čo by dnes zmenil a aké má odporúčanie pre ľudí v klasickom dome či v panelákovom byte?
S výstavbou energeticky pasívneho domu, ktorý má prízemie a podkrovie, začala rodina Martinovcov v roku 2019 a v rovnakom roku sa doň aj sťahovala. „Dokončovanie svojpomocne však stále prebieha, najmä v interiéri a okolo domu,“ hovorí Patrik Martin, ktorý je zároveň odborný poradca v rámci bezplatného energetického poradenstva projektu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry „Žiť energiou“.
Vysvetľuje, že dom od začiatku plánovali ako „takmer pasívny“, pretože orientácia a tvar pozemku im neumožňovali ekonomicky únosne splniť požiadavku pre pasívne domy – a tou je merná energetická potreba na vykurovanie nižšia ako 15 kWh/m² za rok. Aké materiály použili?
„Keďže sa náš dom staval dodávateľsky do štádia holodom, museli sme vyberať skôr bežné stavebné materiály. Obvodové steny sú z pórobetónu, vnútorné priečky s funkciou akumulácie tepla sú z vápenno-pieskových tehál, niekde sú aj neomietnuté staré plné tehly z búranej časti domčeka, ktorý stojí na našom pozemku. Zateplenie stien je z minerálnych dosiek, krov drevený s recyklovanou hnedou minerálnou vlnou a s nadkrovovou izoláciou na báze celulózy. V podlahách je polystyrén, tu sme spravili kompromis kvôli cene. Vonkajšie omietky sú štandardné silikónové, vnútorné vápenné alebo hlinené a podlahy korkové,“ približuje Patrik Martin.
V interiéri použil architekt Martin aj staré plné tehly z búraného domčeka. Kachle bude túto zimu asi viac využívať.
Investíciou navyše boli drevené trámové stropy. „Ich nevýhodou však je, že sú pomerne málo zvukovo izolačné, napriek zvukovej izolácii v podlahe. Okná sú plastové, ale s predsadenou montážou na odstránenie tepelných mostov. Pridal by som viac okien na sever pre lepšie svetlo a výhľad, a to aj na úkor zvýšenia tepelnej straty domu,“ hodnotí prvé skúsenosti.
Ďalšia zmena, ktorú by urobil, sa týka ohrevu teplej vody. „Na streche domu máme osem fotovoltických panelov, chcel som vlastnú skúsenosť, dnes by som asi šiel skôr do slnečných kolektorov. Sú účinnejšie, za rovnaké peniaze za inštaláciu ohrejú vodu rýchlejšie a na vysokú teplotu,“ konštatuje. Rodina zainvestovala aj do rekuperácie – spätného získavania tepla z odvádzaného vzduchu, keďže pasívny dom sa bez nej nezaobíde. „Pri zaspávaní som si však musel zvyknúť na to, že nemáme tlmiče hluku na rozvodoch rekuperácie, no manželke to neprekáža.“
Kompletná spotreba elektrickej energie vyšla Martinovcov v roku 2021 vyšla na 50 eur mesačne.
Keďže dom má minimálnu tepelnú stratu, mohli si dovoliť vykurovať ho elektricky infrapanelmi, celá investícia do hlavného zdroja stála menej ako dvetisíc eur. V dome majú navyše krbové kachle na drevo, tie im po zdražení energií urobia dobrú službu. „Drevo na kúrenie máme zatiaľ všetko zo starých chorých ovocných stromov, takže na túto a asi aj budúcu zimu nemusíme kupovať žiadne. To naše bude akurát správne vysušené. Doteraz sme krbové kachle používali len občas, ale túto zimu asi budeme viac kúriť drevom,“ pokračuje Patrik Martin.
Kompletná spotreba elektrickej energie - spotrebiče, osvetlenie vrátane vykurovania a ohrevu teplej vody v zime ich v roku 2021 vyšla na 50 eur mesačne. Okrem pripojenia na elektrickú energiu majú pripojenie na verejný vodovod, odpadová voda sa odvádza do domovej čističky. „Na koreňovú čističku však máme príliš malý pozemok. Dažďovú vodu zachytávame zatiaľ v sudoch, ale v pláne je aj jazierko,“ dodáva architekt.
A aký má pocit z bývania v ekodome? „Mne osobne sa to hodnotí ťažko, pretože som benefity očakával. Ale návštevníci sa u nás cítia dobre, najmä vďaka prírodným materiálom v interiéri. Hoci je dom pomerne malý, má niečo nad 100 m² úžitkovej plochy, necítite sa v ňom stiesnene. Je to možno aj veľkými vstupnými dverami, ktoré spoluvytvárajú prvý pocit z domu.“
• Čo zmeniť, aby sme šetrili energie?
Od 15. októbra môžete požiadať o štátnu dotáciu na obnovu domu, ktorá zníži jeho energetickú náročnosť, viac informácií nájdete na www.obnovdom.sk. Aké úpravy odporúča architekt a investor Patrik Martin pre klasický dom a ako môžu ušetriť na energiách ľudia v paneláku?
„Najdôležitejšie a najúčinnejšie je ísť do zateplenia a výmeny okien. Niekedy, ak je dom už nedávno zateplený, stačí len vymeniť starý plynový kotol napríklad za tepelné čerpadlo. Každé takéto zamýšľané opatrenie však odporúčam minimálne konzultovať s odborníkom alebo najlepšie to riešiť projektom,“ upozorňuje Patrik Martin s tým, že obyvatelia mimobratislavských krajov môžu navyše využiť dotáciu www.zelenadomacnostiam.sk. Pre Bratislavský kraj to bude možné približne o rok.
Šetriť energie môžeme, samozrejme, aj vo svojom byte. „Pokiaľ sa dá, neprekurovať byt, udržiavať teplotu 20 °C a radšej sa viac obliecť ako zvýšiť teplotu v izbe. Vetrať treba krátko a intenzívne, žiadna otvorená vetračka na noc, radšej si otvoriť dvere do spálne,“ pripomína odborník. Ďalšie tipy nájdete na stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry https://www.siea.sk/bezplatne-poradenstvo/publikacie-a-prezentacie/ako-v-domacnosti-znizit-spotrebu-energie-a-zavislost-od-fosilnych-paliv/
(ac)