TÉMA: Znudené deti, preťažení rodičia, učitelia pod tlakom. Ako zvládate domácu školu vy?

16.4.2020

Zdroj: shutterstock a Ján Kohút

Páčil sa vám článok?

Korona prinútila učiteľov stať sa kreatívnejšími a najmä v krátkom čase technicky zdatnejšími. Majú videokonferencie medzi sebou a mnohí začali s online hodinami. Napriek tomu, keby mohli, zajtra by šli späť do školy...

Rovnaký pocit má aj učiteľka druhákov na Pankúchovej ulici v Petržalke, Eliška Zelenová. A to napriek tomu, že jej domáca škola je nasledovaniahodným príkladom, ako to ide, keď sa chce.

Zdroj: FB Petržalka

​Domáca výučba začala po uzatvorení škôl chaoticky. Deti preťažené, rodičia by učiteľov najradšej povraždili. „Edupage akoby pípala nepretržite, aj večer, aj cez víkendy, a mne stúpa tlak!“ rozčuľovali sa. Málokto videl, ako učitelia najskôr tápajú, zahltení odrazu množstvom sprístupnených materiálov, neskôr ´v behu´ hľadajú cesty z novej situácie, absolvujú webové rýchlokurzy... Málokto videl, koľko im pribudlo práce, ako sú z viacerých strán kontrolovaní, či sú pripojení a plnia si povinnosti dostatočne. Málokto videl, že aj oni sú rodičia...

Portál Edupage sa počas pandémie koronavírusu začal plniť zadaniami, domácimi úlohami, on-line testami... Reakcie rodičov prišli krátko na to. „Každý učiteľ má pocit že je jediný, kto dáva úlohy... Je toho veľa.“ „Venujem sa synovi celý deň, nestíha, nechápe, jeden pracovný list robíme aj dva a pol hodiny...“ „Chodím do práce, a po nej vysvetľujem novú látku, lebo len prepísať poznámky nestačí....“ „Moja dcéra sa trápila pol dňa s testom, v ktorom od nej žiadal program presné znenie odpovede z učebnice. Ak nenašla doslovnú odpoveď, mala chybu...“ „Pomóc, my máme aj úlohu z telesnej výchovy!“ „Nie každý má doma tlačiareň, aby si materiály nalepil do zošita, takže my ideme z predmetu do predmetu a len prepisujeme a prepisujeme...“

Zdroj: Shutterstock

​Ozvali sa však aj sebakritické hlasy: „Myslela som si, že mám doma samostatného študenta a potom som pozrela do Edupage a zistila, že má nuly za vypracovanie úloh a testov z takmer každého predmetu. A keď som sa ho na to pýtala, povedal mi, že má nulovú motiváciu a keď nerozumie zadaniu, tak ho nerobí...“

„Aspoň si všetci vyskúšame prácu učiteľov a po tejto skúsenosti si ich snáď budeme viac vážiť.“

Učiteľom však tiež nezačala domácou školou pohoda. Viacerí sú sami rodičmi. Skúste si predstaviť, ako vy v jednej izbe pripravujete hodiny pre iné deti a druhej sa trápi nad školou váš syn. A to ešte máte šťastie, ak máte komfort dvoch prístrojov, na ktoré sa dá pripojiť, dobrý internet a samostatné dieťa. Predstavte si učiteľku s dvoma malými deťmi... Ich domáca príprava je aktuálne zložitejšia. Keď sa im začnú hrnúť domáce úlohy a testy od žiakov, ktoré sú najčastejšou spätnou väzbou, môžu nad nimi tráviť čas do večera. A to, čo už nikto z nás nevidel, bola ich kontrola. Plnia si povinnosti dostatočne, sú online, pracujú? Možno aj preto sme mali preplnené našu edupage... Každá minca má totiž dve strany.

Počiatočný chaos pomohlo zastaviť až usmernenie ministerstva školstva zo 6. apríla a pravidlá, ktoré po mesiaci začali jednotlivé školy tvoriť.

Rodičom sa výrazne uľavilo, že ministerstvo odporúčalo slovné hodnotenie. Má štyri stupne a posledný „dosiahol neuspokojivé výsledky“ dieťaťu nehrozí. Testy a písomky by mali byť maximálne hodnotené percentami, výchovy by sa nemali známkovať vôbec. „Počas prerušeného vyučovania v školách sa neodporúča hodnotiť žiakov na základe testov a písomných skúšok,“ píše sa v usmernení ministerstva. „Po obnovení vyučovania v školách sa písomné a ústne skúšanie nerealizuje najmenej tri týždne od nástupu žiakov do školy.“

V tomto móde ide možno viac ako o výuku o to, aby deti nestratili pracovné návyky. Aby mali nejaké povinnosti. V tomto kontexte môže byť potom aj tá najabsurdnejšia úloha, napríklad z predmetu Technika, a to „Plánovanie a vedenie domácnosti“, zmysluplná.

Osvietenejšie školy dali navyše zadávaniu materiálov konečne aj organizáciu. Napríklad pravidlo, že materiály a domáce úlohy nebudú chodiť cez víkendy, možno ich zadávať len cez týždeň v čase bežného vyučovania. Úlohy z predmetov, ktoré mali deti len raz týždenne, budú len raz za dva týždne, tie, čo mali denne, maximálne dvakrát za týždeň.

Korona prinútila učiteľov stať sa kreatívnejšími a najmä v krátkom čase technicky zdatnejšími. Majú videokonferencie medzi sebou, diskutujú o spôsobe zadávania učiva a domácich úloh, vyučovania prostredníctvom online programov, kontrole domácich úloh , vytváraní testov v Edupage a hodnotení týchto testov... A mnohí, najmä na základných školách, začali s online hodinami. A aj tak, keby mohli, zajtra by šli späť do školy. Rovnaký pocit má aj učiteľka na ZŠ Pankúchovej ulici v Petržalke, Eliška Zelenová. A to napriek tomu, že jej domáca škola je nasledovaniahodným príkladom, ako to ide, keď sa chce.

Zdroj: Shutterstock

​„Videohovory som najskôr odmietala, ale potom som objavila program na videokonferenciu, ktorý ma najviac zaujal, zorientovala sa v ňom, naučila sa ho používať a som spokojná,“ hovorí učiteľka druhákov. „Učím trikrát do týždňa od deviatej do pol dvanástej. Máme klasické 45-minútové hodiny s prestávkami. Poslednú hodinu má vychovávateľka Zuzka tvorivé dielne. Vtedy sa často pridajú aj rodičia, aj súrodenci.“ Aby mohla byť Eliška Zelenová ako hostiteľ celé doobedie, kúpila si mesačné predplatné. Z vlastného rozhodnutia. Teší sa, že sú deti šťastné, že sa vidia so spolužiakmi a rodičia sú vraj tiež spokojní, keďže ich aspoň na tri doobedia odbremení.

Vyučovanie vraj funguje bez problémov. Deti sa neprekrikujú, pretože majú vypnuté mikrofóny, počuť iba učiteľku. Keď chcú niečo povedať, prihlásia sa a ona ich pripojí. Takéto vyučovanie má samozrejme svoje limity, nevidí napríklad písmo, jedine, že je ho ukážu do kamery.

Verte, že učitelia sa snažia, ako sa dá,“ hovorí. „Pomáhame si medzi sebou, aj tí menej technicky zdatní sa snažia, jedna pani učiteľka chodí na bicykli roznášať deťom, ktoré nemajú dobré pripojenie na internet, študijné materiálny do schránok....“

Takto nejako prebieha videokonferencia stredoškolákov: 

Ako učiteľka pripúšťa, že táto kríza má šancu zmeniť školstvo. Už teraz je jasné, že učivo sa bude redukovať, isté tematické celky učitelia sa vypustia, dajú prednosť podstatnejším, iné možno presunú do ďalšieho roka, a to bude možno aj príležitosť prehodnotiť školské osnovy, o ktorých sa mnohí zainteresovaní vyjadrujú, že sú prehustené.
„Aktuálna situácia je ťažká, deti nám chýbajú, najmä osobný kontakt, ten nenahradí nič, pohladkať, zasmiať sa spolu...,“ hovorí na záver Eliška Zelenová. Podobne sú na tom deti. Sú už aj znudené a otrávené, pociťujú deficit kontaktov s rovesníkmi. „Už chcem ísť do školy!“ hovoria aj tí najzarytejší odporcovia vyučovania. Využije to školský systém?
(in)

Páčil sa vám článok?