VÁŠ PRÍBEH: Ako mi koronavírus zasiahol do života? Ľahké to teraz nie je v žiadnej profesii...

24.3.2020

Zdroj: koláž abn

Páčil sa vám článok?

Nie je vylúčené, že marec 2020 si budeme pamätať po celý život podobne ako august 1968, november 1989 či september 2001. S výskytom koronavírusu na Slovensku, sa nám všetkým zmenil spôsob života - doma či v práci. Podeľte sa s nami o vaše zážitky a skúsenosti z tohto zložitého obdobia - napíšte nám ich! Dnes prinášame ďalšie tri príbehy Bratislavčanov.

Gabriela, zdravotná sestra v ambulancii lekárky prvého kontaktu:
"Bežne sme mávali v čakárni 70 až 80 pacientov, dnes máme maximálne 15. Odrazu nemáme akútne stavy, chodba je prázdna, čo sčasti aj naznačuje, koľko ľudí chodí k lekárovi v rámci prechádzky. Telefón mi zvoní bez prestávky. Namiesto pozdravu sa už rovno pýtam: PN-ku? Niektorí ľudia volajú na popud zamestnávateľa, ktorý im zavrel prevádzku a odporučil im PN-ku, iní chcú ísť do preventívnej karantény. Jedna pani mi s plačom volala, že potrebuje PN-ku, pretože zostala bez práce a potrebuje aspoň nejaké peniaze, aby mohla zaplatiť účty.

Pre PN-ky si už ľudia nemusia chodiť osobne, posielame ich rovno do Sociálnej poisťovne, ktorá to následne rieši so zamestnávateľom. Lieky riešime elektronickými receptami. Väčšina ľudí pochopila situáciu, napriek tomu sa nájdu takí, ktorí prídu osobne len s nádchou. Dajte si paralen a ležte doma, opakujem im do nemoty. Ďalší starší pán sa prišiel len pozrieť, či ordinujeme. Ďalší chcel spraviť kompletný krvný obraz. Preventívne. Na tých mám už občas chuť kričať: Máte sedieť doma, zavolať a nepobehovať po poliklinike!

Zdroj: ag

Ale zažila som aj dojímavý moment. To keď mi volala pacientka a pýta sa, či mám rúšku. Hovorím nemám, nevieme zohnať. A ona mi hovorí: Nebojte sa, ja vám ušijem. Normálne mi vohnala slzy do očí, keďže aktuálne mám jednu jednorazovú a funguje s ňou už týždeň.

Okrem toho som si kúpila Savo a permanentne striekam kľučky a počítač a telefón, klávesnicu, ruky... to je celá moja ochrana. Tiež sa bojím. Niektoré ambulancie sú zatvorené, pretože lekári a sestry sú v povinnej karanténe, keďže ich navštívil potenciálne nakazený človek. Ale mám to aj ja riešiť PN-kou?"

Martin, fotograf a grafik na voľnej nohe:
Už tri mesiace dozadu som s hrôzou sledoval situáciu v Číne. Videá sú videá. Podľa nich som vedel, že to nie je zinscenované, ale skutočné. Preposielal som ich ľuďom, ale každý sa smial, že je to buď blbosť alebo ďaleko. Pochopil som, že ja nie som typ človeka, ktorý sa bude biť v potravinách o ryžu a cukor, ale nechcem ani, aby moje deti nemali čo jesť. A tak som s veľkým predstihom začal postupne nakupovať trvanlivé potraviny. Žena mi jasne povedala, že v kuchyni skladisko mať nebude, a tak na úkor mojich tričiek a nohavíc v spálni v skrini založil minisklad. Kúpil som iba veci, ktoré nám chutia, ktoré som poznal a po pravde, rád som sa chodil po večeroch pozerať na krásne uložené vežičky z mojich obľúbených konzerv. A potom prišla nákaza do Talianska a vtedy už každý pochopil, čo sa asi bude diať, aj keď ani dnes tomu niektorí ľudia uveriť nechcú.

Zdroj: rj

Keby som nemal deti, stiahol by som všetky časti Hry o tróny a s pivečkom by som prečkal túto pandémiu v bezpečí domova. Avšak s dvomi hyperaktívnymi deťmi je to úplne o niečom inom. Vyžadujú neustálu pozornosť, takže už na druhý deň doma som si trhal vlasy, tretí deň som začal chápať, že je to na dlho a začal vymýšľať hry. Staviam im bunker, hráme sa na Indiánov, maľujeme sa....To je ten najmenší problém. Väčší je práca. Som grafik, luxusne môžem robiť z domu, takže, čo sa tohto týka práce, veľká zmena by to byť nemusela. S fotografovaním je to horšie. Už som prišiel o štyroch klientov „vďaka“ korone, prvé, čo je na odstrel, je reklama. Ľuďom dochádza, že je to niečo navyše. Fotenie ustalo. Vypracoval som len jednu cenovú kalkuláciu, odkedy sa to v Európe zhoršilo.

Andrea Zelinková, majiteľka a lektorka tanečnej školy Poďme spolu tancovať:
Tak ako mnohí iní, aj ja som pred dvoma týždňami prišla k záveru, že treba zavrieť prevádzku, aj keď väčšina skupinových lekcií sa nekonala už od začiatku mesiaca. Musím uznať, že keď som posielala svojim klientom email, že žiadna z lekcií sa nekoná až do odvolania a zlepšenia celkovej situácie, prišiel na mňa veľký smútok. Ale som presvedčená o tom, že tieto obmedzenia sú pre dobro všetkých. Snažím sa nájsť spôsob, ako spríjemniť svojim klientom čas doma a ako im sprostredkovať aspoň časť zážitku pomocou sociálnych sietí. A okrem toho robím postupne veci, na ktoré som nemala čas alebo ich odkladala na dobu neurčitú. Ale pevne verím, že keď budeme všetci zodpovední a ohľaduplní, budeme sa môcť čo najskôr vrátiť k činnostiam, ktoré máme radi.

Zdroj: az

Chcete sa s nami podeliť o svoj príbeh? Pošlite nám ho mailom na adresu: redakcia@banoviny.sk

(in)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.