VÁŠ PRÍBEH: Ako mi koronanavírus zasiahol do života?

Zdroj: koláž abn

Tak ako si dodnes pamätáme, čo sme robili v septembri 2001, keď sa v New Yorku zrútili dvojičky, tak budeme možno raz spomínať aj na marec 2020, kedy sa u nás začalo obdobie spojené s výskytom koronavírusu. Ten nám všetkým zmenil spôsob života - doma či v práci. Chcete sa aj vy s nami podeliť o ten svoj príbeh? Napíšte nám!

Karin, pracovníčka za prepážkou na ružinovskej pošte:
U nás na pošte bolo dnes 360 klientov! V bežný deň bývalo 500. Toto je núdzový stav?! Nič nedodržiavajú, načo potrebujú v tejto situácii chodiť na poštu? Je nám z toho do plaču, bojíme sa, nemáme žiadne ochranné pomôcky, dostali sme každá jedno jednorazové rúško. Žiadne rukavice, ešte aj kolegyňa, ktorá upratuje si kupovala Savo zo svojich peňazí. V hypermarketoch inštalujú plexisklá, aby chránili pokladníčky, my na poštách v nákupných centrách máme otvorené priehradky. Pošta nemá záujem. Heslo: Bližšie ku klientovi... Je to strašný nápor na psychiku. Nechápeš, prečo máš riskovať svoj život pre egoistov na homeoffice, čo sa nudia a behajú na poštu s dobierkami, e-shopmi a podobnými kravinami. Ďalšia kapitola sú starí ľudia, 70 a viac, to je polovica klientov! Chodia platiť šeky! Kupujú si veľkonočné pohľadnice a známky. Teraz je to nutné?! Kde majú deti? Prečo sa o nich niekto nepostará? Nechápem. Jeden starý pán bez rúška mi povedal, že jemu je to jedno, že on už chce aj tak umrieť... Dala by som zákaz vychádzania ľuďom nad 65 rokov. Strašne ľutujem predavačky v potravinách, v drogérii, je to do plaču, bez ochranných pomôcok tam robia... Fabriky zavrú, chlapov pošlú domov a tie ženy za tými pokladňami, čo?

Richard, vodič MHD a taxikár:
Minulý týždeň som na X6 od SND k PKO urobil 38 kolečiek a dokopy som odviezol asi 6 ľudí. A to som robil 10 hodín, od 19-tej do takmer polnoci. Aj dnes mám v autobuse po jednom, dvoch ľuďoch. MHD sa javí v týchto dňoch ako zbytočná a prázdninový interval by sa mohol pokojne predĺžiť. Nie sú ľudia, jazdíme prázdni...

Zdroj: FB DPB

​Pokiaľ ide o opatrenia, zatiaľ sa to nejak dá, ľudia rešpektujú nenastupovanie prvými dverami, hoci sú ak takí, čo sú na ne fixovaní a aj keď sa neotvoria, vytrvalo pred nimi stoja. Tento jav „fixácia na predné dvere“ však už pozorujem viac rokov, nie je to otázka týchto dní. Skôr ma trápi, keď som jeden deň do tretej poobede viezol dokopy asi 20 ľudí, z toho 9 nemalo rúško a musel som ich vyzvať. A potom nasledujú výhovorky: Veď som tu sám! Aj teraz večer?! Telefonujem, keby som mal rúško, tak by ma nebolo počuť. Strč sa ty, ho... Keby si každého tak riešil, imbecil. Ja som žena, mám 55 rokov, čo odo mňa chceš?! A ak si ich napokon aj nasadia, otočím sa, sadnem za volant a na kamerách vidím, ako si ich zase zložili... S taxíkom som momentálne skončil, vozím len tovar a len sledujem, ako niektorí zákaz obchádzajú a ľudí prepravujú ďalej. Je za to pokuta 20-tisíc eur, ale ani to ich zjavne neodrádza.

Viera, dôchodkyňa z Petržalky:
Život sa mi príliš nezmenil, som zvyknutá tráviť čas doma a pozerať seriály, a to robím aj teraz. Televízie ohlásili, že prerušujú nakrúcanie niektorých seriálov a projektov, tak budem potom sledovať filmy z archívov alebo poprosím deti, aby mi niečo nahrali a dali na USB-kľúč. Mohla by som poriadne upratať byt, ale to sa mi nechce. Keď na mňa dôjde únava, pospím si. Dnes idem na krátku prechádzku do lesa, ktorý mám hneď pri dome. Jedla mám dosť, keby mi niečo chýbalo, syn alebo dcéra, ktorá býva neďaleko, mi donesie.

Zdroj: Kombo.sk

​Ilustračné foto...

Horšie je na tom moja kamarátka, ktorá bola zvyknutá venovať všetok voľný čas vnúčatám. Teraz je od nich izolovaná a znáša to zle. Rieši to hodinovými videorozhovormi, počas ktorých sa z nich poteší, učia sa spolu, vidí ich, ale potom na ňu v prázdnom byte zase padne smútok. V noci nemôže spať a teraz jej dcéra v snahe ju zamestnať, aby neprepadala chmúrnym myšlienkam, povedala, že im môže aspoň navariť. A ja sa ju snažím vzpružiť aspoň telefonátmi, sme v podstate v takmer nepretržitom kontakte, voláme si niekoľkokrát denne a posielame „ľudový humor“, ktorý koluje po sociálnych sieťach väčšinou na tému koronavírusu. Niekedy je až čierny, napriek tomu sa smejeme, pretože sa nám uľaví.

Poznámka redakcie: Píšte a pošlite nám svoje životné príbehy z týchto dní na mail: redakcia@banoviny.sk

(in)