ROZHOVOR – Peter Lipa: Bratislava potrebuje nové priestory pre kultúru – veľkú halu aj hudobný klub

13.9.2019

Zdroj: FB P.L.

Páčil sa vám článok?

Jubilejné, už 45. Bratislavské jazzové dni odštartujú koncertom, ktorý sa uskutoční v utorok 17. septembra 2019 večer na Vodnej veži. Vystúpi na ňom naša džezová legenda Peter Lipa, raper Strapo, spevácke talenty Zuzana Mikulcová a Samuel Hošek v sprievode kapely Ľudové mladistvá so sláčikovým kvartetom. O zaujímavom podujatí na nevšednom mieste sme sa rozprávali s hlavnou hviezdou akcie a organizátorom „džezákov“ PETROM LIPOM.

Ako a kedy vznikol nápad poďme spraviť koncert na Vodnej veži?

Ten nápad bol sekundárny. Chceli sme urobiť niečo mestotvorné v rámci 45.ročníka Bratislavských jazzových dní, keďže samotný festival v Inchebe bude v takom dosť vyčerpávajúcom čase, keď sa bude hrať každý večer približne od šiestej večer do druhej v noci, takže žiadne sprievodné podujatia by popritom nemali šancu. Preto sme rozmýšľali , že urobíme niečo ako promo k festivalu ešte predtým, najskôr sme vymysleli koncept a potom už len hľadali miesto, kde by to bolo vhodné uskutočniť. A ukázalo sa, že úplne vhodná by na to mohla byť Vodná veža pod Bratislavským hradom, ktorá už bola akási odpísaná pre nás Bratislavčanov. Dávno pri nej nikto nebol, nič sa tam celé roky nedialo až teraz sme si povedali, že skúsime niečo urobiť priamo tam.

Vy máte na ňu aké spomienky? Mne sa marí, že kedysi, teda viac než pred 15 rokmi tam nejaké hudobné akcie bývali...

Pamätám si, že sa tam konalo podujatie City sound a veľmi zriedka ešte aj nejaké koncerty. Pritom Vodná veža je vzácna pamiatka, ktorú všetci poznáme, dennodenne mnohí chodíme okolo, keďže sa nachádza prakticky uprostred podhradia. A hoci prebehlo zopár pokusov o úpravu jej okolia, vrátane architektonických, keď sa tam snažili niečo učesať, pribudovať, zachrániť, ale stále to bolo len niečo dočasné a nedokonalé. Možno, že teraz nastal vhodný čas to tam dať aspoň trošku dokopy a prispieť nejako k tomu, aby sa Vodná veža opäť stala pamiatkou, na ktorí sa aj zahraniční turisti budú chodiť pozerať. Aj pre nás muzikantov by sa mohla stať jedným z miest, kde budeme chodiť v lete hrávať. Bolo by to určite dobré.

Ten priestor bol celé roky zanedbaný, oplotený, ale neudržiavaný. Určite ste sa tam už boli pozrieť, tak nám prezraďte, čo všetko bolo treba urobiť alebo možno ešte aj bude, aby sa tam mohol uskutočniť koncert pre verejnosť?

Zatiaľ sú tam len steny a priestranstvo zarastené burinou a trávou. K Vodnej veži bol dosť zložitý prístup, takže najprv bolo treba to trochu viac sprístupniť, aby sme tam mohli dotiahnuť kvalitnú elektrinu, teda prúd a potom postaviť stage, doniesť svetlá, aparát, celé to osvetliť, nasvietiť a ozvučiť, ako aj vymedziť sektor pre divákov, ktorý bude celý na státie. A určite tam ešte bude potrebné urobiť aj priestory na oddych, teda aspoň v podobe nejakých bufetov a sociálnych zariadení, aby si pred či počas koncertu ľudia mohli dať kávičku prípadne pivo, ale hlavne, aby si tam dobre cítili. Už sme sa do toho ako organizátori pustili spolu s tými, čo tie pozemky v okolí momentálne developujú. Oni nám pomáhajú, aby to tam bolo pekné. Veľmi by sme si priali, aby ľudia zaregistrovali, že niečo také ako je Vodná veža v Bratislave máme, teda nejde nám len o samotný koncert, ale aj akési pripomenutie toho, že aj táto pamiatka v našom meste ešte stále existuje.

Zdroj: Wikipedia

Aké máte očakávania v súvislosti s koncertom? Rozmýšľate, že by sa tu v blízkej budúcnosti konali aj ďalšie podobné akcie?

Samozrejme, ale najskôr si musíme vyskúšať a počkať ako to dopadne teraz. Dôležité býva pri akciách pod holým nebom aj počasie. Ak nám nebude pršať, tak verím, že všetko dobre dopadne. Pozerali sme aj predpovede počasia a zatiaľ to vyzerá nádejne, ale nechceme to zakríknuť. Urobíme tam toto prvé podujatie a uvidíme ako to vyjde. Ťažko niečo ďalšie plánovať v tejto chvíli, keďže sa tam ide budovať nová štvrť Vydrica a celé okolie bude vlastne jedna veľká stavba. Aj Vodná veža bude chvíľu asi neprístupná. Ale pokiaľ poznám plány developerov, tak oni chcú okolo Vodnej veže, ktorá patrí mestu, urobiť akýsi strategický bod celej budúcej lokality. Verím, že v konečnom dôsledku to celé bude pekné miesto, kam budú ľudia radi chodiť a dobre sa tam cítiť. Nielen na koncerty, ale len tak sa prejsť. Aby ich to miesto skrátka lákalo.  

Spomenuli ste amfiteáter. Kedysi sme ich tu mali niekoľko - jeden na hrade, druhý v Devíne, tretí v Horskom parku, ale dnes už neexistuje ani jeden. Nie je to škoda pre Bratislavu?

Určite sú tie letné amfiteátre alebo ako v našej brandži hovoríme „open air“ sú veľmi žiadané priestory. Ja sa pamätám, že som asi pred tromi rokmi odohral koncert v Dúbravke, kde mali malý amfiteáter medzi domami. Organizovalo to mesto, teda respektíve mestská časť, takže to bolo bez vstupného a trochu som mal obavy, že tam ľudia neprídu, ale stal sa presný opak a ten „amfík“ bol plný do posledného miestečka a absolvovali sme jeden veľmi príjemný, povedal by som, že susedský koncert. Pravdou je že Bratislava nemá v súčasnosti žiaden reprezentačný a perspektívny priestor, ktorý by bol kapacitne aj kvalitatívne vhodný na to, aby sa v ňom mohli organizovať veľké koncerty a podujatia. Problém nastal aj so Starou tržnicou, ktorá bola celkom vhodná, ale keďže v jej okolí žijú obyvatelia, ktorým hluk z koncertov prekážal, takže teraz sú tam značné obmedzenia. A napríklad v Istropolise je síce sála pre 1000 ľudí, ale celkovo jeho stav už nie je veľmi vyhovujúci, nehovoriac o tom, že architektúra bola v jeho prípade dosť rozšafná a vestibuly sú možno väčšie než samotná sála. Chcelo by to nejakú hudobnú halu, ktorá by bola variabilná a prispôsobiteľná na rôzne situácie a akcie. Bratislava by takýto nový priestor potrebovala ako soľ. A už som raz povedal, že by som veľmi chcel, sa niečo takéto v meste vybudovalo. Aby to bolo pre naše mesto niečo typické a charakteristické, kam by radi chodili nielen jeho obyvatelia, ale aj návštevníci zo zahraničia, aby sa mesto aj vďaka tomu stalo v cudzine známejším. 

Zdroj: FB P.L.

Máte predstavu, v ktoré lokalite by takýto objekt mohol vyrásť?

Nedovolím si mať predstavu o tom. Určite aj miesto, kde kedysi stálo PKO bolo pekné, aj keď je trošku úzke. Ale lokalita to bola dobrá aj dopravne prístupná napríklad električkou z mesta. Išlo o verejný priestor, kde ľudia celé roky chodili radi a boli naň zvyknutí, ale uznávam, že taká hala by potrebovala mať aj lepší prístup pre automobilovú dopravu. Nie je problém sa poučiť zo zahraničia. Veď všetky veľké, ale aj niektoré menšie mestá v Európe majú takéto sály, ktoré poskytujú univerzálny priestor, kde sa môže konať čokoľvek. Napríklad aj koncerty dobrej hudby.

Vráťme sa teda k vášmu koncertu, ktorý sa tiež bude konať v blízkosti Dunaja, rovno pod hradom a keďže bude večer, tak ľuďom budú nad hlavami svietiť z oblohy hviezdy...

Áno hudba a hviezdy by mohli urobiť tento večer nezabudnuteľným, ale priznám sa, že až takto poeticky sme sa nad tým nezamýšľali. Na druhej strane sme nevedeli, kde inde by sme takýto koncert pod holým nebom mohli zorganizovať. Maximálne tak niekde na námestí, ale to by asi pre divákov nebolo až také atraktívne ako asi bude koncert na Vodnej veži.

Zdroj: koláž abn

Na čo všetko sa môžu návštevníci koncertu tešiť? 

Najdôležitejšia je samozrejme tá hudobná zložka. My sme vymysleli projekt, ktorý by mal prekrižovať rôzne štýly a žánre ako aj spojiť rôzne generácie interpretov. Bude tam raper Strapo, speváci Samo Hošek, Zuzana Mikulcová a ja. Hudobne sprevádzať nás bude skupina Ľudové mladistvá, ktorá zahrá aj svoj  program. Nazdávam sa, že sme urobili dostatočne široký záber do hudobných a džezových vôd, nakoľko sme chceli publiku ponúknuť niečo zaujímavé. Spojenie Strapa s džezovým muzikantmi sme už raz vyskúšali v Babylone na jarných jazzových dňoch a teraz to ešte okoreníme ďalšími interpretmi. Verím, že to bude lahôdka. V podobnom duchu sa budú niesť a tie hlavné Bratislavské jazzové dni. Milovníci veľkých mien možno budú krútiť hlavami, pretože žiadne veľkolepé legendy typu Herbie Hancock či  Chick Corea neprídu. Sme však presvedčení o tom, že tam bude hlavne dobrá hudba. A priznám sa, že v tejto situácii možno trochu využívame tú značku BJD, že ľudia prídu na džezáky a  my sa im budeme snažiť ponúknuť niečo, čo považujeme za dôležité, nové, dobré, aj keď možno nie až také signifikantné. Nie je však vylúčené, že to budeme v budúcnosti počúvať viac a možno to raz bude ešte slávnejšie než to, čo sme tu v predošlých rokoch už mali. 

Ako ste sa vlastne dostali k organizovaniu Bratislavských jazzových dní? Kedy ste sa zmenili zo speváka - interpreta na producenta a promotéra?

Ja som sa nikdy na nič nezmenil, veď to robím 45 rokov. Vždy som mal rád hudbu a preto som sa ju pokúšal aj robiť, teda tvoriť a stal sa hudobníkom, čo bolo to logické vyústenie tej mojej lásky k nej. Mať rád hudbu pre mňa znamená ju vyhľadávať, počúvať, ale najviac zo všetkého milujem živé hranie. Ten pocit, keď človek vidí živých muzikantov na scéne je diametrálne odlišný od toho, ak hudbu počúvate niekde doma či už cez slúchadlá alebo na kvalitnej aparatúre. Vidieť muzikantov v akcii - to bola moja prvoradá túžba a na tej istej báze bolo prilákať čo najviac divákov, teda urobiť pre nich nejaké podujatie, na ktoré by sa tešili. Približne desať rokov predtým, než vznikli Bratislavské jazzové dni som už robil svoj prvý džezový koncert v internáte na Bernoláku. Ešte ako študent. Takže asi vždycky som mal toho organizátora niekde v sebe. Túžba po zážitku a radosť zo stretnutia s ľuďmi, ktorí sú na rovnakej vlne a majú radi to, čo vy.

Vy ste džez objavili ešte v rodnom Prešove?

Áno, ale nevedomky a dodnes sa veľmi zdráham, keď mám odpovedať na otázku, čo je to vlastne džez. Ak nejaká hudba človeka oslovuje, musí v nej  hľadať momenty, ktoré sa mu páčia a ja som postupne zistil, že som ich našiel v žánri, ktorý nazývame džezom. Jazz a blues sa stali mojou srdcovou záležitosťou a odvtedy sa nimi zaoberám.

Čo vám v Bratislave ako hudobnej legende najviac chýba?

Je neskutočná  škoda, že Bratislava nemá jeden naozaj dobrý hudobný klub. Ten však nikdy nemôže fungovať bez podpory samosprávy, teda mesta. Pretože len zo vstupného sa dobrý program urobiť, ani klub prevádzkovať nedá. Chcelo by to nejakú kultúrnu organizáciu, ktorá by bola pod patronátom mesta, teda mala svoj rozpočet, ktorý by bol kontrolovaný a z týchto peňazí by sa robil program v tom mestskom klube. Nemusel by byť výsostne džezový a vlastne ani nemohol, ale myslím si, že Bratislava skrátka potrebuje jeden veľký hudobný klub, kde by ma otvorené dvere nielen domáci, ale aj zahraniční interpreti.

Peter Lipa nám odpovedal na niekoľko otázok o živote v Bratislave aj priamo na kameru: 

Zhováral sa Roman Slušný

(npr - ars)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.