Rozpaky cestujúcich v MHD: Matka začala dojčiť svoje dieťa priamo v autobuse - ako by ste reagovali?

14.7.2019

Zdroj: TASR

Páčil sa vám článok?

Ako sa zachovať, kam sa pozerať, keď matka začne dojčiť svoje bábätko na verejnosti? Nie je to celkom bežná situácia a názorov pre aj proti množstvo. Matka, ktorá nedávno dojčila dieťa vo vozidle MHD smerujúcom do Dúbravky, zaskočila viacerých ľudí.

„Čo si myslíte o matkách kojacich v MHD (práve teraz Švantnerova)? Povedať tej žene niečo? Že... nehodí sa...?“ položil pred pár dňami otázku na sociálnej sieti Peter, ktorý bol svedkom tejto situácie.

Dojčenie na verejnosti je pre niektorých tá najprirodzenejšia vec, ďalší sú však pobúrení. Katarína, ktorá pracuje ako sociálna sestra v nemocnici na Kramároch, má jednoznačný názor. „Dojčenie je intímny kontakt dieťaťa s matkou, má byť diskrétne, v pokojnom prostredí, teda nie v MHD,“ prízvukuje.

Aj ďalší odborníci pripomínajú, že ide o „akt“ spojený s dôvernosťou, intimitou medzi matkou a dieťaťom. A tiež, že mnohí z nás, ktorí sa stanú jeho nedobrovoľnými svedkami, sa môžu cítiť zmätení či dokonca zahanbení. Tým skôr, ak majú pocit, že matka chce byť pri dojčení „videná“.

Diskusie okolo dojčenia na verejnosti vedia byť často vášnivé a útočné. Skúsená sociologička, ktorá sa v minulosti k téme vyjadrovala, to teraz zrejme aj preto už odmieta. „Na verejné dojčenie nemám názor. Nekomentujem tých, ktorí sú za, ani tých z opačného tábora,“ uviedla stručne pre Bratislavské noviny.

S dojčením na verejnosti nemá problém ani Bratislavčanka Jana, mama štyroch detí. „Podľa mňa je to v poriadku. To je ako keď sa dospelý napije na verejnosti z fľaše. Aj ja som takto dojčila, dokonca v šatni v škôlke. Keď sa vtedy jeden otecko hanbil vojsť dnu, učiteľka mi umožnila ísť dojčiť do triedy.“

​Čo si myslí uznávaný psychológ Miron Zelina? „Pokiaľ spomínaná matka dojčila  dieťa ohľaduplne k cestujúcim, teda neprovokatívne (zakryté prsia plienkou, šatkou, skrátka niečím), toleroval by som to,“ hovorí odborník.

Dojčenie na verejnosti vidí aj ako súčasť procesu liberalizácie spoločnosti. Uvádza viac príkladov. Plavky pred 50 rokmi zahaľovali takmer celé  telo - dnes viac odhaľujú. Ani v médiách nahota nebola - dnes je to už takmer každodenný obrázok. V minulosti sa verejne nenadávalo, neponižovalo, neurážalo, nepoužívali sa vulgarizmy – dnes na sociálnej sieti takmer nenájdete text bez nich. „Hranice  tolerancie sa posúvajú k väčšej voľnosti. Heslo Francúzskej  revolúcie z roku 1789 (liberté, egalité, fraternité, teda sloboda, rovnosť, bratstvo) by ale NEMALO prerásť do libertinizmu v zmysle neohraničenej slobody názorov a mravov. Čím skôr sa naučíme rozpoznať hranice slobody od kvázi slobody, tým lepšie pre nás a našu budúcnosť. Strach zo slobody a zneužitie slobody sú chorobami  slobody,“ uzatvára Miron Zelina.

(ac)

Páčil sa vám článok?