FOTO: S čím zápasí škola, ktorá vychováva IT špecialistov?

12.2.2019

Zdroj: archív SPŠE

Páčil sa vám článok?

Stredné priemyselné školy elektrotechnické sú v Bratislave tri. Jednou z nich je SPŠE na Hálovej ulici. K dnešnému dňu sa k nim hlási 290 žiakov. Oproti iným školách rovnakého zamerania je to o sto prihlášok od deviatakov viac. Prijať môžu 145. Čím to je, že je petržalská priemyslovka momentálne zrejme najlepšia v celom Bratislavskom kraji?

Keď vchádzame do budovy školy, šokuje nás nielen jej nová fasáda, ale aj vybavenie. Ak ste rodičom dieťaťa z klasickej petržalskej školy a rok čo rok počas rodičovského združenia sledujete jej úpadok, SPŠE na Hálovej vám bude pripadať ako súkromná.

Zdroj: Archív SPŠE

​Pritom je to škola pod patronátom bratislavskej župy. Avšak nielen tá jej pomáha. Vedenie školy pochopilo, že ak má vychovať použiteľných zamestnancov do IT priemyslu, v ktorom zúfalo chýbajú odborníci, musí školu prepojiť s praxou.

Spojili sa preto s Asociáciou spoločností IT priemyslu, ktorá aktuálne supluje úlohu štátu, pretože prepája zamestnávateľov a vzdelávacie inštitúcie. Aj na základe potrieb IT firiem vznikol nový študijný odbor -  Informačné a sieťové technológie, ktorý sa momentálne vyučuje na 7 slovenských školách. Jeho súčasťou v SPŠE Hálova je aj nový NetLAB, špecializovaná učebňa, kam študentom chodia prednášať priamo odborníci z IT firiem. 

„Jedna firma, s ktorou spolupracujeme, vytvára hry, druhá aplikácie pre mobilné telefóny. Ich odborníci chodia už druhý rok zoznamovať našich žiakov s trendmi vo svete,“ hovorí  zástupca riaditeľky pre odborné vzdelávanie Jozef Lukianov.  

Málokto si však uvedomí, s čím zápasí odborná škola, ktorá vychováva špecialistov pre IT priemysel. „Predstavte si, že do prvého ročníka príde deviatak. Za štyri roky jeho štúdia sa vymenia štyri generácie procesorov a štyri generácie grafických kariet. Keby škola ignorovala progres, žiak vyjde zo školy a vo firme povie: ´Ja som sa učil na tom, čo bolo moderné pred X rokmi...´ To je problém technického zabezpečenia, ktorý si nikto neuvedomuje. Aj preto musíme využívať firmy, ktoré sú ochotné k nám prísť učiť a zavolať našich žiakov k sebe na prax,“ vysvetľuje zástupca. Know-how školy navyše je, že vo vzdelávacom programe posilnila hodinovú dotáciu  praxe a vo štvrtom ročníku chodí študent do firmy, akoby chodil do roboty. A preto po maturite nemá problém rovno sa zamestnať.

Zdroj: archív SPŠE

​​Prečo netreba technický test?

Druhým študijným odborom na škole je elektrotechnika. Študent si na konci druhého ročníka vyberie, či sa chce ďalej venovať počítačovým systémom alebo multimediálnej technike. Pre druhú skupinu vytvorila škola s spolupráci so župou multimediálne štúdio, kde sa učia nahrať a spracovať zvuk, vyhotoviť obraz, fotografiu a video. „Tu dostanú základy obsluhovania multimediálnej techniky a v štvrtom ročníku odchádzajú na prax do TA3, RTVS alebo do rádií, a nie sú tam stratení,“ pokračuje Jozef Lukianov.

Tento týždeň majú v škole Deň otvorených dverí. Deviataci môžu v stredu prísť, aby zistili, či ich štúdium bude baviť. Škola pripravuje aj ďalšie informácie na svojom webe, kde sa dozvedia konkrétne, čo sa v každom odbore budú učiť, na akých zariadeniach, aký čas a kde sa uplatnia po škole.

Zdroj: archív SPŠE

​Priali by si totiž najmä žiakov, ktorých elektrotechnika baví. Avšak prijímacie skúšky (termíny 13. a 16. mája, prihlášky prijímajú do 26. apríla) sa robia len zo slovenského jazyka a matematiky. Ak je dieťa technicky zdatné, ale nejde mu gramatika, bohužiaľ môže mať problém. „Práve pre takých už niekoľko rokov otvárame vo februári prípravku. Naši učitelia im pomôžu, aby uspeli,“ hovorí Jozef Lukianov a dodáva, že ich škola by skôr potrebovala prijímací test technického zamerania. Lenže zákon nepustí. Slovenčina a matematika sú vstupnou bránou do akejkoľvek strednej školy, s výnimkou tých, čo vyžadujú talentovú skúšku.  

A tu sa naskytá otázka, či by odborné školy nemali mať jednak špecializované prijímacie pohovory a tiež, či by tieto školy na základe kooperácie s firmami nemali mať možnosť viac ovplyvniť svoje učebné osnovy. 

(in)

 

Páčil sa vám článok?