• Naša téma
  • 04.01.2019 13:55

Koľko je v stovke Najväčších Slovákov bratislavských rodákov?

0 0
Zdroj: koláž abn

Na Nový rok verejno-právna televízia odvysielala program Najväčší Slovák, v rámci ktorého budú diváci hlasovať za našu najvýznamnejšiu osobnosť. Pozreli sme sa, koľko je v prvej stovke rodákov z Bratislavy a zisťovali sme, čo majú s naším hlavným mestom spoločné ostatní nominovaní...

Vo finálovej stovke sme našli 16 rodených Bratislavčanov, z čoho je 8 žijúcich a 8 už žiaľ nebohých a len dve ženy:

Andrej Babiš – podnikateľ, český premiér (Bratislava): V roku 1980 až 1989 bol členom KSS vzal si svoju spolužiačku s gymnázia Beátu Adamovičovú, s ktorou má dcéru Adrianu a syna Andreja. Ako podnikateľ sa presadil v susednom Česku, kde založil politickú stranu ANO, vyhral s ňou voľby a stal sa predsedom vlády ČR. 

Dezider Ursiny – hudobník, režisér, dramaturg (Bratislava): Je autorom viacerých pozoruhodných hudobných, literárnych diel, zložil hudbu k televíznemu muzikálu Neberte nám princeznú a v našom meste aj zomrel v roku 1995. Vlani mu v Dúbravke, kde prežil značnú časť života, postavili pamätník.

Jozef Golonka – hokejista (Bratislava): Hrával za Slovan od roku 1955 a potom až do roku 1969 a ako tréner ho viedol v roku 1985.

Karol Polák – športový komentátor (Bratislava): V Mlynskej doline býval, pracoval ako komentátor v Slovenskej televízii, ktorá tu sídlila a je pochovaný od roku 2016 na cintoríne v Slávičom údolí. Zomrel v nemocnici v Podunajských Biskupiciach.

Kamil Peteraj – básnik a textár (Bratislava): Na konzervatóriu vyštudoval hru na husle, bol dramaturgom Novej scény. Otextoval piesne pre viaceré muzikáli a populárnych interpretov ako boli Miroslav Žbirka, Marika Gombitová, Robo Grigorov či Kristína.

Vladimír Krčméry – lekár a vedec (Bratislava): Okrem iných zásluh, zriadil v Bratislave Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

Peter Šťastný – hokejista (Bratislava): Začínal v Slovane v roku 1974 a spolu s bratmi Mariánom a Antonom vytvorili formáciu, ktorá vybojovala aj titul majstra ČSSR v roku 1979.

Boris Filan - spisovateľ a textár (Bratislava): Vyštudoval VŠMU, pracoval ako dramaturg v ČST Bratislava, textoval pesničky pre Pavla Hammela či skupinu Elán. V redute moderoval vlastnú reláciu Gala gala, vyšlo mu aj niekoľko cestopisných knižiek.

Vladimír Dzurilla – hokejový brankár (Bratislava): Najlepší hokejista 20.storočia, po ktorom je v Ružinove pomenovaný zimný štadión. V Slovane pôsobil v rokoch 1957 až 1973 a neskôr ho aj trénoval.

Iveta Radičová – politička, sociologička (Bratislava): Bola ministerkou práce a sociálnych vecí a dva roky aj premiérkou vlády SR, kandidovala aj na post prezidentky v roku 2009, ale neuspela. Jej prvým manželom bol zosnulý humorista Stano Radič.

Ondrej Nepela – krasokorčuliar (Bratislava): Začínal ako sedemročný pod vedením Hildy Múdrej a stal sa päťkrát majstrom Európy, trikrát majstrom sveta a raz aj olympijským víťazom. Je po ňom pomenovaný zimný štadión, kde sa v roku 2011 konali MS v hokeji.

Adela Vinczeová – Banášová, moderátorka (Bratislava): vyštudovala kulturológiu na FF UK, začínala v rádiu, ale šancu dostala aj pred televíznymi obrazovkami v sledovaných najmä zábavných formátoch. V SND má reláciu Trochu inak.

František Dibarbora – herec (Bratislava): vyštudoval hudobnú a dramatickú akadémiu z Janka Borodáča, pôsobil na Novej scéne, ale bol aj dlhoročným členom činohry SND, bývalým aktívnym športovcom a veľkým fanúšikom. Zomrel na následky komplikácii po autonehode, ktorú mal v roku 1987 na Prístavnom moste.

Július Satinský – herec (Bratislava): U vyštudovaného pedagóga sa umelecké gény prejavovali od mladého veku a legendárnu komickú dvojicu s Milanom Lasicom vytvorili už v roku 1959 v Tatra revue. Pôsobili spolu aj na Novej scéne či televíznom programe Ktosi je z dverami. Z Jula sa stal aj úspešný autor kníh o Bratislave a na Dunajskej ulici, kde býval má aj kovovú sochu.

Jozef Ráž – spevák a hudobník (Bratislava): s Janom Balážom a Vašom Patejdlom založili v roku 1968 skupinu Elán, ktorá sa stala jednou z najslávnejších v Československu. Aj ich ostatný koncert vlani na jeseň bol beznádejne vypredaný. Jožo je vyštudovaný filozof, jeho manželkou je Barbora – dcéra Štefana Nosáľa a majú spolu dvoch synov.

Gustáv Husák – bývalý prezident ČSSR (Bratislava): rodák z Dúbravky začal byť politický aktívny v komunistickej strane aj počas druhej svetovej vojny, ale v 50-tych rokoch bol označený za buržoázneho nacionalistu a dostal sa do väzenia. Neskôr sa stal prvým Slovákom na čele spoločnej česko-slovenskej federácie.

V zozname Najväčších Slovákov sú aj historické osobnosti a ľudia, ktorí pravdepodobne nielenže nikdy neboli v Bratislave, ale sotva sa dajú pokladať za Slovákov. Ide napríklad o vierozvestcov a misionárov Cyrila a Metoda. Tí sú dokonca v prvej desiatke. Ich príchod si na Slovensku pripomíname cirkevným sviatkom 5. júla a reliéf s ich podobizňou zdobí napríklad jednu z brán na Kapucínskej ulici. 

Juraj Jánošík, zbojník a ľudový hrdina (Terchová) – o tom, že by sa vyskytoval v Bratislave či jej okolí nie sú dochované žiadne záznamy, hoci bol aj vojakom cisárskej armády. V Bratislave máme po ňom pomenovanú akurát reštauráciu Jánošíkov dvor.

Aurel Stodola, fyzik, technik (Liptovský Mikuláš) - zakladateľ teórie parných a plynových turbín študoval v Budapešti i Paríži a pôsobil aj v Prahe. Aj v Bratislave sme však dodnes na tohto slovenského vynálezcu právom hrdí.

Andy Warhol, priekopník pop-artu (Pittsburg/USA) – jeho predkovia síce pochádzajú zo Slovenska, ale inak je potomkom amerických prisťahovalcov. Žil a zomrel v New Yorku a v Bratislave ani na Slovensku nikdy nebol. Na východe, konkrétne v Medzilaborciach mu však zriadili múzeum.

Miroslav Válek – básnik (Trnava): V Bratislave tvoril a neskôr pracoval ako minister kultúry. Bol dedkom súčasného primátora Bratislavy Matúša Valla. 

Eva Siracká – lekárka (Uherské hradište, ČR): v Bratislave založila Ligu proti rakovine

Matej Korvín – tento panovník sa pričinil o vznik University Istropolitana v roku 1465

Jozef Bednárik – režisér (Zeleneč): Naštudoval niekoľko veľmi úspešných muzikálov na Novej scéne a v centre Bratislavy aj býval.  

Ivan Bella – kozmonaut (Dolná Lehota – Brezno): Ako pracovník ozbrojených síl SR najčastejšie navštevoval objekty patriace pod Ministerstvo obrany SR. 

Dušan Jurkovič – architekt (Turá Lúka): Na území nášho hlavného mesta dal finálnu podobu viacerým známym budovám. Jednou z nich je napríklad aj sanatórium Kocha

Andrej Sládkovič – básnik (Krupina): Chodil sem na evanjelické gymnázium.

Roman Kaliský – novinár a spisovateľ (Slovenská Ľupča): vyštudoval SVŠT, pracoval v denníku Práca, Slovenskej televízii a v našom hlavnom meste napísal aj niekoľko kníh.

Matúš Čák Trenčiansky – panovník (Ostrihom): Dobyl naše mesto v roku 1291.

Ľudmila Podjavorinská, spisovateľka (Horné Bzince): Prevzala v Bratislave titul národný umelec za rok 1947.

Miroslav Trnka, podnikateľ (Trnava): V Bratislave založil spoločnosť ESET, ktorá sa vypracovala na jedného zo svetových lídrov v oblasti ochrany počítačov pred vírusmi a škodlivým softvérom.

Vavro Šrobár – lekár a politik (Lisková): Bol členom Slovenskej národnej rady, minister financií za Demokratickú strany a pochovaný je na Ondrejskom cintoríne.

Ladislav Medňanský – akademický maliar (Beckov): Chodil do nášho hlavného mesta na vernisáže.

Rudolf Schuster – bývalý prezident (Medzev): Od roku 1960 pracoval v Bratislave, bol predsedom SNR a v rokoch 1999 až 2004 tu vykonával funkciu hlavy štátu.

Miroslav Šatan – hokejista (Topoľčany): Hrával za HC Slovan Bratislava v rokoch 2004, 2011, 2012, 2013, 2014 a kúsok od Bratislavy si postavil aj dom. V súčasnosti tu pracuje ako generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie.

Anastasia Kuzminová – biatlonistka (Ťumen/Rusko): Jej domovom je Banská Bystrica a Bratislavu navštevuje vždy, keď ju tu pozvú na nejaké spoločenské podujatie. 

Peter Bondra – hokejista (Luck/Ukrajina): Býval v Poprade, neskôr odišiel do NHL a keď mohol, tak chodil reprezentovať Slovensko na zimné olympiády a svetové šampionáty. V Bratislave oslavoval v roku 2002 aj zisk titulu majstrov sveta a naposledy vykorčuľoval na ľad v decembri minulého roka pri rozlúčke Miroslava Šatana s aktívnou kariérou.

Samo Chalúpka – spisovateľ (Horná Lehota): V roku 1827 študoval na bratislavskom Lýceu

Karol Duchoň – spevák (Galanta): v Bratislave sa oženil, založil si tu rodinu, budoval kariéru a okrem iného naspieval aj hymnu hokejového Slovana.Mikuláš Galanda – maliar, grafik (Turčianske Teplice) – v roku 1929 vyučoval maľbu a kreslenie a neskôr sa stal profesorom na škole umeleckých remesiel

Emília Vašáryová – herečka (Horná Štubňa): Vyštudovala tu VŠMU v roku 1963 a stala sa členkou činohry SND – účinkovala v desiatkach filmov a v súčasnosti herectvo vyučuje svojich nasledovníkov.

Michal Kováč – bývalý prezident (Ľubiša): Bol členom KSČ od roku 1948 do roku 1970. V roku 1989 sa dostal do politiky ešte aj v rámci federácie, bol ministrom financií a prvou hlavou štátu samostatného Slovenska od roku 1993 do roku 1998.

Matej Bel – polyhistor (Očová): Študoval aj na bratislavskom gymnáziu, pôsobil tu v roku 1719 aj ako farár nemeckej evanjelickej cirkvi, v roku 1735 plánoval založiť Uhorskú učenú spoločnosť.

Milan Čič – akademik (Zakamenné): Je spoluautorom Ústavy SR, v roku 1988 bol ministrom spravodlivosti a revolučným predsedom vlády SR

Milan Hodža – politik a publicista (Sučany): V roku 1921 sa stal profesorom UK v Bratislave.

Pavol Dobšinský – spisovateľ – zberateľ ľudovej múdrosti (Slavošovce): v našom hlavnom meste vychádzali jeho diela

Imrich Karvaš - právnik, guvernér banky (Varšany/ Kalinčiakovo): v roku 1921 vyštudoval právo na UK. Pracoval v Bratislavskej priemyselnej a hospodárskej komore ako tajomník. Po II. svetovej vojne bol aj dekanom Právnickej fakulty. V marci 1939 bol guvernérom Slovenskej národnej banky.

Miroslav Lajčák – politik a diplomat (Poprad): Študoval právo na UK v Bratislave sa zoznámil s Jarmilou Hargašovou a má tu aj dom

Peter Dvorský – operný spevák (Horná Ves): Absolvoval konzervatórium a do opery SND nastúpil v roku 1972 ako mimoriadny talent, v roku 2010 sa stal riaditeľom bratislavskej Opery.

Ivan Krajíček – herec a režisér (Žilina): Vyštudoval herectvo na VŠMU, v roku 1964 nastúpil na Novú scénu, režíroval Cyrana z predmestia, moderoval Bratislavskú lýru a založil zábavný program Repete.

Svätopluk, panovník – veľkomoravské knieža viac pôsobil v okolí Nitry, ale na Bratislavskom hrade ho pripomína socha na koni.

Matej Hrebenda – spisovateľ a národný buditeľ (Rimavská Píla): Vyskytoval sa najviac na Gemeri či Liptove a život prežil na vidieku.

Mikuláš Dzurinda – politik (Spišský Štvrtok): Dvakrát bol premiérom a raz ministrom dopravy, kde sa prisťahoval v roku 1988, keď pracoval na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh.

Katarína Kolníková – herečka (Radošina): Bola jednou z najvýraznejších predstaviteliek Radošinského naivného divadla aj pre jeho presťahovaní do Bratislavy. Objavila sa v takmer všetkých projektoch Stanislava Štepku.

Andrej Danko – politik (Revúca): Chodil na Právnickú fakultu v Bratislave v roku 1998 a vyskytoval sa tu aj počas vojenskej služby, v rokoch 2006 až 2010 pracoval ako asistent poslancov SNS a v roku 2016, keď sa SNS stala členom vládnej koalície sa z neho stal predseda NR SR.

Anton Bernolák – jazykovedec (Slanica): V Bratislave študoval filozofiu a poetiku na Emerciáne, pôsobil ako kaplán v Čeklísi, ktorý neskôr pomenovali po ňom.

Ján Chyzostom Korec – kňaz, kardinál (Bošany): Ako 27-ročného ho vysvätili v Bratislave a staral sa tu o študentov teológie, lebo nemal od komunistov povolenie na kňazskú činnosť.

Andrej Kiska, prezident (Poprad): Založil spoločnosť Dobrý anjel, v roku 2014 sa stal v priamej voľbe prezidentom SR a jeho úradom je Prezidentský palác na Hodžovom námestí.

Zdroj: TASR

​Ladislav Chudík – herec (Hronec): Študoval na filozofickej fakulte aj na konzervatóriu, stal sa členom SND, neskôr aj pedagógom a v roku 1989 ministrom kultúry. Posledné roky života strávil v 4-izbovom byte na okraji Petržalky.

Štefan Nosáľ – choreograf (Hriňová): Absolvoval v Bratislave stavebnú fakultu a choreografiu na VŠMU. Bol vedúcim Katedry tanečnej tvorby a od roku 1951 viedol legendárny folklórny súbor Lúčnica.

Vincent Hložník – maliar, grafik, sochár (Sveredník): V rokoch 1952 až 1972 pôsobil ako pedagóg na VŠVU a štyri roky bol aj rektorom.

Július Pántik – herec (Stredné Plachtince): V Bratislave vyštudoval herectvo, stal sa členom činohry SND a neskôr pedagógom. S našim hlavným mestom ho spojila aj hlavná úloha v televíznom večerníčku Bambuľkine dobrodružstvá, kde si zahral deda Jozefa.

Gabo Zelenay – športový reportér (Bánovce nad Bebravou): Ako 24-ročný vyhral konkurz na športového reportéra Československého rozhlasu a poslucháčom sa hlásil najmä zo zápasov bratislavských klubov – hokejového Slovana v rámci relácie S mikrofónom za hokejom.

Róbert Bezák – kňaz a emeritný arcibiskup (Handlová): V Bratislave býva od roku 2015 a v súčasnosti pôsobí ako profesor náboženstva a etiky na Bilingválnom gymnáziu C.S. Lewisa v Petržalke.

Juraj Jakubisko – režisér (Kojšov): Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave, v roku 1971 pôsobil v Krátkom filme Bratislava, nekrútil viacero celovečerných filmov ako napríklad Tisícročná včela alebo Perinbaba.

Jaroslav Filip – hudobník, humorista (Hontianske Moravce): chodil na bratislavské konzervatórium, ktoré nedokončil, napokon však promoval na VŠMU ako scenárista a dramaturg. Spolupracoval s dvojicou Lasica, Satinský, účinkoval aj v televíznych zábavných programoch a stal sa priekopníkom vo využívaní počítača a internetu.

Martin Benka – maliar a ilustrátor (Kostolište): Máme po ňom v Bratislave pomenované námestie nachádzajúce sa medzi Záhradníckou a Krížnou ulicou.

Janko Kráľ – básnik a revolucionár (Liptovský Mikuláš): do Bratislavy prišiel v roku 1842 a zapísal sa na evanjelické lýceum, kde sa stretol so štúrovcami.

Jozef Tomko – kardinál (Udavské): V roku 1943 vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave.

Eugen Andrew Cernan – americký astronaut (Chicago/USA): Bratislavu navštívil v roku 2004 a na hrade otvoril výstavu Človek na mesiaci

Robert Fico - politik (Topoľčany): Niekoľkonásobný slovenský premiér a v súčasnosti poslanec NR SR by sa chcel usadiť v našom hlavnom meste, ale akosi nemá šťastie nájsť si tu trvalé bývanie.

Stanislav Štepka – scenárista a režisér (Radošina): Vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave, pracoval v Učiteľských novinách, bol redaktorom zábavných programov v čs.rozhlase, ale hlavne založil Radošinské naivné divadlo, ktoré má dodnes svoju stálu scénu v Bratislave.

Michal Dočolomanský, herec (Nedeca, Poľsko): Bol vyučeným automechanikom, ale v roku 1964 vyštudoval herectvo na VŠMU a stal sa členom činohry SND. V úspešnom divadelnom muzikáli Na skle maľované hral Jánošíka, nahral aj niekoľko pesničiek. V Bratislave býval a založil si tu aj rodinu. Zomrel ako 66-ročný na následky rakoviny pľúc.

Ján Jesénius, lekár (Vroclav, Poľsko): Na Bratislavu asi nespomínal rád, pretože tu bol v roku 1618, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa, kde bol zatknutý a prevezený do viedenského väzenia. Po prepustení sa vrátil do Prahy, ktorú preslávil tým, že v nej uskutočnil prvú verejnú pitvu.

Milan Rúfus, básnik (Závažná Poruba): Na FF UK študoval slovenčinu a dejepis, neskôr tu prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Do Bratislavy sa presťahoval v roku 1990 a žil tu až do svojej smrti v roku 2009.

Jozef Murgaš, maliar a vynálezca (Tajov): V Bratislave vyštudoval v rokoch 1880 až 1882 a vrátil sa na Slovensko v roku 1920, keďže tu chcel vyučovať elektrotechniku, na čo však nemal potrebnú kvalifikáciu, tak sa vrátil do USA, kde aj zomrel.

Stan Mikita, hokejista (Sokolče):  Z Liptova za veľkú mláku odišiel Stanko Guoth v roku 1948, kde prijal meno Mikita a stal sa slávnym hráčom Chicaga Blackhawks – klubu NHL. Do siene slávy slovenského hokeja, ktorá bola zriadená v Bratislave, ho uviedli v roku 2002.

Štefan Kvietik, herec (Dolné Plachtince): Na bratislavskej VŠMU vyštudoval herectvo a od roku 1959 bol členom činohry SND. Bol aj poslancom NR SR a dodnes býva v lukratívnej vilovej štvrti kúsok od Bratislavského hradu.

Petra Vlhová, lyžiarka (Liptovský Mikuláš): Je juniorskou majsterkou sveta v slalome a do nášho hlavného mesta najčastejšie chodí nakrúcať reklamu a preberať ceny za víťazstvá v rôznych anketách...

Štefan Banič, vynálezca a konštruktér (Neštich):  Aj on sa presadil až po emigrácii do USA, kde si nechal patentovať svoj vynález – padák. Ale inak sa živil ako murár a V Bratislave, presnejšie na Letisku M.R.Štefánika má malý pomník, ktorý mu odhalili v roku 1970.

Silvester Krčméry, lekár (Trnava): na Slovensku v dobe komunistického režimu spoločne s Vladimírom Juklom založili tajnú cirkev, ktorá stála aj za organizáciou tzv. Sviečkovej manifestácie v marci 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V roku 2013 ešte stihol prebrať Rad Ľudovíta Štúra I.triedy od prezidenta Ivana Gašparoviča.

Jozef Dekret Matejove, lesník (Dobroč) – slovenský horár, ktorý uľahčil ťažbu dreva vďaka používaniu píly. Svoj plodný život prežil najmä na Horehroní.

Pribina - nitrianske knieža

Milan Lasica, herec (Zvolen): vyštudoval na VŠMU dramaturgiu, začínal v Československej televízii a ako herec v bratislavskom Divadle na korze. Od roku 1982 šéfuje Štúdiu S. Na svojom konte má mnoho úspešných televíznych programov či už ako režisér alebo účinkujúci. Otextoval aj množstvo piesní pre Petra Lipu, ale aj skladbu Čerešne, ktorú preslávili Zuzana Kronerová či Hana Hegerová.

Mária Terézia, uhorská kráľovná (Viedeň) – v roku 1741 ju v Dóme sv. Martina korunovali za uhorskú kráľovnú, ale pomerne často ju navštevovala a prispela k rozvoju nášho mesta. V záhrade Grassalkovichovho paláca, kde vydávala dcéru Máriu Kristínu, je dodnes jej socha. Veľké súsošie bolo aj na Námestí Ľ. Štúra a jeho bronzová kópia si zatiaľ nové – stále miesto v rámci Bratislavy nenašla.

Pavol Országh Hviezdoslav, básnik (Vyšný Kubín): Aj keď priamo v Bratislave veľmi nepôsobil, tak tu má sochu aj po ňom pomenované námestie.

Marek Hamšík, futbalista (Banská Bystrica): Do Bratislavy sa presťahoval ako 15-ročný a hrával za juniorku ŠK Slovan a šesť zápasov za seniorov. Po prestupe do Talianska sa stal veľkou hviezdou najmä vďaka pôsobeniu v SSC Neapol, kde prekonal v počte strelených gólov aj legendárneho Maradonu.

Móric Beňovský - dobrodruh, cestovateľ (Vrbové): Bol prvým známym Slovákom, ktorý pochodil Európu, Áziu, Afriku aj Ameriku a preskúmal aj ďaleký Madagaskar. V Bratislave sa veľmi nevyskytoval, ale vo filmových ateliéroch na Kolibe vznikol seriál Vivat Beňovský, v ktorom stvárnil hlavnú úlohu herec Jozef Adamovič.

Pavol Demitra, hokejista (Nová Dubnica) – svoj posledný zápas odohral v máji 2011 proti Dánsku na bratislavskom zimnom štadióne Ondreja Nepelu, kde sa rozlúčil nielen s reprezentačnou kariérou, ale aj fanúšikmi, ktorých zarmútila správa zo septembra toho istého roku o tragickej leteckej nehode, kde zahynul Paľo aj so spoluhráčmi z Lokomotívy Jaroslavľ. V Bratislave získal aj titul majstra sveta v hokejbale a námestie pred zimákom chceli nechať občania pomenovať po ňom. Napokon sa tejto pocty dočkal zimný štadión v Trenčíne.

Vladimír Mečiar, politik (Zvolen) – počas Nežnej revolúcie v roku 1989 sa vďaka VPN stal najskôr ministrom vnútra a potom aj niekoľkokrát premiérom. Počas svojho politického pôsobenia býval v Bratislave, ale posledné roky už trávi na svojom ranči alebo penzióne Elektra, ktorý má na Považí. HZDS sa už zbavilo aj svojho bývalého sídla na Tomášikovej ulici, kde vzniknú byty.

Ján Kuciak, novinár (Štiavnik): spolu so snúbenkou Martinou Kušnírovou boli 21. februára 2018 zastrelení v ich dome vo Veľkej Mači a motívom vraždy na objednávku bola jeho investigatívna žurnalistická práca. Pracoval pre spravodajský portál Aktuality.sk so sídlom v Bratislave.

Jozef Kroner, herec (Staškov) – v činohre SND pôsobil od roku 1956 až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. V Bratislave po ňom pomenovali novú ulicu, respektíve malé námestie v blízkosti budovy Slovenského rozhlasu či trhoviska na Žilinskej ulici

Jozef Gabčík, vojak (Poluvsie) – jeden z vykonávateľov atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha zahynul v Prahe po prestrelke s presilou nemeckých jednotiek. Mladosť strávil v Rajeckých Tepliciach a na vojenčinu nastúpil do Košíc, pôsobil aj v Žiline či Trenčíne, ale v Bratislave asi nebol. Cez Poľsko utiekol do Francúzska a neskôr sa dostal do Anglicka, kde sa pripravoval na svoj čin, ktorý ho preslávil.

Marika Gombitová, speváčka (Stropkov) – kariéru štartovala po boku svojich bratov na východe, kde jej hlas a talent objavil Janko Lehotský a zlákal ju do Modusu. Presťahovala sa do Bratislavy, kde zostala žiť aj po autonehode z roku 1980, po ktorej ochrnula. Bývala v Ružinove a neskôr v Petržalke. Po niekoľkoročnej odmlke začala opäť verejne vystupovať.

Anton Srholec, kňaz (Skalica) – do povedomia verejnosti ho dostala aj charitatívna činnosť. V Bratislave založil Resoty – organizáciu, ktorá sa stará o bezdomovcov aj po jeho smrti v januári 2016.

Peter Sagan, cyklista (Žilina) – stal sa trikrát za sebou majstrom sveta a radosť nám robí každoročne aj na prestížnej Tour de France, kde si už päťkrát vybojoval zelený dres určený pre najaktívnejšieho pretekára. Do Bratislavy chodí hlavne kvôli spoločenským a mediálnym povinnostiam. Na konte má už aj vlastnú biografiu.

Andrej Hlinka, kňaz (Černová) – významná osobnosť slovenského národného hnutia a jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z roku 1918 má v Bratislave po sebe pomenovaný park na území Ružinova. Patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany, kým na vznik Hlinkovej mládeže a Hlinkovej gardy už nemal žiaden vplyv, keďže v roku 1938 zomrel.

Alexander Dubček, politik (Uhrovec) – politickú kariéru štartoval v roku 1962 ako vedúci tajomník Krajského výboru KSS v Bratislave, ale prelomovým preňho bol rok 1968, kedy sa najskôr stal jedným z protagonistov Pražskej jari a potom august, kedy republiku obsadili vojská Varšavskej zmluvy, s čím on nesúhlasil. Po normalizácii sa musel z verejného života stiahnuť, ale jeho vila na Mišíkovej ulici pod Slavínom bola vyhľadávaným miestom pre zahraničných novinárov, ale aj Štátnu bezpečnosť. Slobodne z nej vyšiel až v novembri 1989, po ktorom sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia a nebyť tragickej autonehody v roku 1992, tak by z neho pravdepodobne bol prvým prezidentom samostatného Slovenska.

Milan Rastislav Štefánik, generál a politik (Košariská): stredoškolské štúdium absolvoval na bratislavskom Lýceu, ale potom odišiel do Prahy, kde sa zoznámil s T.G.Masarykom. Neskôr sa z neho stal svetobežník s množstvom rôznych záujmov. Počas prvej svetovej vojny sa snažil o zriadenie česko-slovenskej dobrovoľníckej jednotky a politicky sa usiloval o osamostatnenie Čechov a Slovákov a vytvorenie spoločného štátu. Naposledy bol v Bratislave na pohrebe svojho otca v roku 1913 a tešil sa sem aj 4. mája 1919, kedy sa však lietadlo z Talianska, ktoré malo pristáť vo Vajnoroch, zrútilo kúsok od Ivanky pri Dunaji. Po Štefánikovi máme v Bratislave pomenované letisko, námestie pri Eurovea, kde má aj nadživotnú sochu, ale aj známu ulicu v Starom Meste.

Ľudovít Štúr, národovec a jazykovedec (Uhrovec): Bez jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národného života a obrodenia by sme asi nemali slovenčinu. Aj Štúr navštevoval bratislavské lýceum, kde absolvoval dvojročné štúdium. Bol aktívnym členom samovzdelávacieho spolku Spoločnosť česko-slovenská a neskôr sa stal jeho podpredsedom. V búrlivom roku 1848 sa zúčastnil Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave a inicioval aj vznik Slovenskej národnej rady. Tá však bola založená vo Viedni. Štyridsaťročný Štúr zomrel začiatkom roka 1856 na následky strelného poranenia, ktoré si sám spôsobil pri preskakovaní potoka.   

V stovke osobností, ktorých ľudia nominovali do rebríčka Najväčších Slovákov bol pôvodne aj prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ale organizátori ho z ankety pre protesty časti verejnosti vyradili, nakoľko ho pokladajú za vojnového zločinca a politického podporovateľa nacistického Nemecka. Bývalý rímsko-katolícky kňaz bol za svoje činy počas druhej svetovej vojny odsúdený na trest smrti a popravený 18. apríla 1947 v Bratislave. Pochovaný je na Martinskom cintoríne.   

 (ars, foto: TASR)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.