Sviečkovú demonštráciu si pripomenulo asi 300 ľudí

Približne 300 ľudí si prišlo v nedeľu pripomenúť 19. výročie sviečkovej manifestácie z takzvaného bratislavského Veľkého piatka v roku 1988, keď zhromaždení žiadali náboženskú slobodu a zabezpečenie občianskych práv a policajti ich brutálne rozohnali.

Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa dnes na Hviezdoslavovom námestí prihovoril k zhromaždeným, nežná revolúcia sa začala práve 25. marca 1988 v Bratislave sviečkovou manifestáciou.

"Na námestí vtedy stáli odvážni ľudia s ružencom a modlitbou na perách proti policajnej brutalite. Túžili po náboženskej, občianskej a politickej slobode," uviedol Hrušovský. Opýtal sa však, či si dnes slobodu vieme vážiť, alebo ju len zneužívame. Zdôraznil, že pod slobodou si dnes niektorí predstavujú vraždenie nenarodených detí a nevyliečiteľne chorých. Ako dodal, dnes prišiel na námestie preto, aby týmto odvážnym ľuďom, ktorí stáli na námestí pred 19 rokmi, poďakoval. Vyzdvihol najmä Františka Mikloška a Jána Čarnogurského, ktorí boli zvolávateľmi manifestácie. Hrušovský v roku 1988 na námestí nebol, pretože, ako uviedol pre agentúru SITA - "sa do Bratislavy z Nitry nedostal".

Bratislavský katolícky dekan Ján Formánek zdôraznil, že pred 19 rokmi zvíťazil duch nad silou. Konštatoval však, že mnohé veci, ktoré ľudia vtedy žiadali, sa nesplnili. Podľa neho sme si pred 19 rokmi sľubovali, že sa nebudú stavať bariéry medzi veriacimi a neveriacimi, medzi rôznymi politickými prúdmi, a tento boj podľa neho stále pokračuje.

S myšlienkou zorganizovať manifestáciu prišiel v decembri 1987 podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný, ktorý slovenským zahraničným organizáciám zaslal list a požiadal ich o podporu myšlienky protestných manifestácií pred československými veľvyslanectvami. V januári 1988 československá rozviedka zachytila listy M. Šťastného o organizovaní manifestácií v zahraničí. Vo februári 1988 Ján Čarnogurský dostal správu od M. Šťastného, ktorá pozývala "domov" zapojiť sa do manifestácií, aby upozornili na prenasledovanie na Slovensku. V marci boli o príprave manifestácie informovaní aktivisti podzemnej cirkvi.

František Mikloško 10. marca poslal oznámenie o manifestácii Národnému výboru (ObNV). Manifestácia za náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv sa mala uskutočniť 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí od 18:00 do 18:30. Účastníci mali svoj súhlas s požiadavkami vyjadriť zapálenými sviečkami. Následne sa aktivizovali príslušníci ŠtB. Náčelník krajskej správy 14. marca požiadal ministra vnútra ČSSR o vyhlásenie mimoriadnej bezpečnostnej akcie, minister s vyhlásením súhlasil. ObNV 17. marca 1988 poslal Mikloškovi informáciu o zákaze manifestácie a generál Alojz Lorenc vydal pokyn zamedziť účasti známych aktivistov podzemnej cirkvi a Charty 77 na manifestácii. Mikloško sa odvolal proti zákazu manifestácie.

Od 20. marca boli propagandistické články proti manifestácii vo všetkých dôležitých denníkoch na Slovensku. Vysokoškoláci boli upozorňovaní na protisocialistický charakter pripravovanej manifestácie. Veriaci boli zastrašovaní na pracoviskách. 22. marca dostal Mikloško prokurátorskú výstrahu, aby upustil od organizovania manifestácie. 24. marca väčšina študentov vysokých škôl musela odcestovať domov. Na 24. a 25. marca bola vyhlásená celoslovenská dopravná bezpečnostná akcia s cieľom tlmiť príjazdy občanov do Bratislavy. Na výsluch bol predvolaný Ján Čarnogurský. Manifestácia bola zakázaná aj po druhý raz.

Ráno 25. marca 1988 začali v celej ČSSR zadržiavať najznámejších aktivistov podzemnej cirkvi a Charty 77. Hviezdoslavovo námestie uzatvorili. O 17:55 padlo rozhodnutie prisunúť poriadkové jednotky a policajnú techniku. Manifestáciu zabezpečovalo viac ako 1000 policajtov. O 18:00 sa začala manifestácia. Zúčastnilo sa na nej 8000 až 10 000 občanov. Následne polícia začala zhromaždených rozháňať, pričom použila dve vodné delá. Polícia po manifestácii vypočula 141 zadržaných.

V marci 1989 bol odsúdený za účasť na manifestácii Jiří Fajmon.

(sita)
FOTO - ÚPN