Mozaiky na budovách nie sú komunistickým prežitkom. Spoznali sme ľudí, ktorí ich zachraňujú

Zdroj: (in)

Magdalena Kracík Štorkánová pred mozaikou na ZŠ Dudova

„Keď sa bude zatepľovať alebo rekonštruovať škola na Dudovej, len mi, prosím, dajte vedieť. Vždy sa dá nájsť možnosť ako mozaiku, ktorú vytvoril môj otec, zachrániť,“ doslova prosí Sandra Vychlopenová, dcéra akademického maliara, ktorého diela nájdete v Petržalke aj na zastávkach električky.

Mozaiky Ivana Vychlopena nájdete aj na nemocnici v Ružinove alebo v Slovenskej televízii. „A jedna bola aj v niek­dajšej autobusovej stanici. Bohužiaľ, nikto mi nezavolal, že ju plánujú odstrániť,“ konštatuje smutne Sandra Vychlopenová. „Napriek tomu, že mám na otcove diela autorské práva, nijak mi to nepomôže. Developer mal len oznamovaciu povinnosť, ani tú si nesplnil.“

Spomína, ako zmizli otcove diela zo ZŠ Tomášikova. „Mozaiku som hľadala v zberných surovinách, kam ju odniesli robotníci. Už som ju nenašla. A takto miznú diela veľkých ľudí z verejného priestoru,“ povzdychne si.

Podobný osud hrozil aj mozaike Múdry kocúr, ktorú jej otec vytvoril s architektom Jozefom Slížom na základnej škole na Plickovej v Rači. Školu, ktorá roky chátrala, začali v roku 2022 rekonštruovať a podľa pôvodných plánov mala mozaika zmiznúť pod zateplením. Vedenie mestskej časti sa však snažilo nájsť riešenie a spolu s odborníkmi ho aj našlo. Budovu zateplili zvnútra a umelecké dielo dali navyše kompletne zreštaurovať. Dostala ho do rúk česká reštaurátorka mozaík Magdalena Kracík Štorkánová (46) so svojím tímom. Prečo táto Češka? Nielen preto, že je svetovou špičkou v odbore, ktorá verí v renesanciu mozaiky, ale aj preto, že na Slovensku nemáme nikoho s licenciou na reštaurovanie mozaík.

Zdroj: promozaiky.cz

Mozaiku Múdry kocúr na Plickovej ulici v Rači zreštaurovala Magdalena Kracík Štorkánová so svojím tímom pred štyrmi rokmi

Odolnosť je jej dar i prekliatie

Stojíme so Sandrou Vychlopenovou a Magdalenou Kracík Štorkánovou pred školou na Dudovej a obdivujeme keramickú mozaiku Detský svet, ktorú Sandrin otec vytvoril v rokoch 1977-1978. Magdalena mi s nadšením odborníčky vysvetľuje, že časť keramickej mozaiky je štrukturálna, časť reliéfna, striedajú sa na nej lesklé a matné terakotové glazúry a aké je úžasné, že tie stovky keramických kusov tak presne lícujú. A ja zatiaľ premýšľam, ako je možné, že je toto dielo po desaťročiach v takom dobrom stave. Ultramarínová snová farba stále žiari, obrazy slnka, kvetov, listov sú síce čiastočne vyblednuté, keď ale pomyslím na to, že mozaika tu existuje bez zásahov už takmer 50 rokov.... „Pokiaľ ju nezničí človek, čas ju tiež nezničí,“ prekvapí ma Magdalena a dodá, že jej odolnosť je zároveň dar i prekliatie. „Aj preto bola mozaika v histórii veľakrát zneužitá režimami a vládami. A aj preto si s ňou dnes nevieme rady.“

Zdroj: (in)

Sandra Vychlopenová a Magdalena Kracík Štorkánová pred školou na Dudovej

Týka sa to celého východného bloku a mozaík z doby socializmu. Hovorí, že aj preto organizujú 8. a 9. októbra v Prahe veľkú konferenciu s názvom Mozaika – problematické dedičstvo. „Budeme sa zaoberať najmä mozaikami z 2. polovice 20. storočia, ktoré si so sebou do dnešného dňa nesú DNA svojej doby. Zvykneme ich odbiť vetou: Toto je komunistická mozaika. Ale ja musím povedať, že už som toho videla veľa a v 95 percentách diela nemajú žiadne náznaky ideológie, žiadne kosáky, kladivá, žiadni Leninovia, partizáni... umelci z toho vykľučkovali,“ hovorí a pokračuje, že tieto diela kedysi ľudí kultivovali, akoby galéria prišla za nimi. Tým, že každá škola mala „svoje umenie“, boli to pre deti aj orientačné body. „Čo kultivuje ľudí dnes?“ pýta sa.

Ako vedúca spolku Art a craft Mozaika sa Magdalena snaží vrátiť mozaike status, ktorý jej patrí. Veď história mozaiky siaha do najhlbšej histórie. Tá najstaršia vznikla už 4000 rokov pred naším letopočtom a odvtedy sa objavuje naprieč všetkými civilizáciami. To len u nás máme pocit, že mozaika rovná sa komunistická mozaika.

Dáva im druhý život

Pre Magdalenu je tvorba a záchrana mozaík nielen povolanie, ale zdá sa, že aj poslanie. Zviditeľňuje ich na výstavách, kurzoch a work­shopoch a tvrdí, že ľudia si pomaly opäť začínajú uvedomovať ich hodnotu, prácnosť a krásu. Po tom, ako v roku 2023 zreštaurovala mozaiku Múdreho kocúra, ju tento rok oslovil Bratislavský samosprávny kraj, aby zreštaurovala tri sklenené mozaiky – jednu vo vestibule Spojenej školy v Pezinku a dve v SOŠ technológií a remesiel na Ivanskej ceste v Bratislave.

FOTOGALÉRIA (obnova mozaiky  v SOŠ technológií a remesiel na Ivanskej ceste v Bratislave):

„Mozaike sa venujem už 26 rokov a mám pocit, že zhruba pred desiatimi rokmi sa to začalo obracať. Od historických mozaík som úplne prešla k záchrane mozaík, plastík či keramických reliéfov z 2. polovice 20. storočia, ktoré paradoxne nemajú ani status kultúrnej pamiatky, pretože nikto nevie, čo s nimi,“ hovorí Magdalena a tvrdí, že takmer každý týždeň jej volá nejaký zúfalý dedič autorských práv ako Sandra, ktorý nevie, čo robiť. V snahe zachrániť toto umenie založila s kolegami MONU - Inštitút mozaiky a monumentálneho umenia - niečo ako múzeum, depozitár, dielne, workshopy a SOS tím pre zásahy v teréne v jednom. „Nechceme však, aby mozaiky zostali v depozitári, chceme im dať druhý život. Hľadáme im nové miesto. To niekedy trvá aj päť rokov a paralelne máme rozbehnutých viac takýchto záchran. Ale bývame úspešní.“ Ich organizácia zachránila a zreštaurovala od roku 2012 viac ako 50 mozaík, t.j. viac ako 5 miliónov mozaikových kamienkov!

Všestranný umelec

„Keď niekomu poviem meno môjho otca, nepozná ho, a potom je prekvapený, čo všetko urobil,“ hovorí Sandra Vychlopenová. Vedeli ste napríklad, že je autorom dvoch z ôsmich monumentálnych malieb na petržalských panelákoch?

Štyri z ôsmich sa vďaka OZ Konduktor a aktivistovi Martinovi Kleiblovi už vrátili na svoje pôvodné miesto, dve Vychlopenove, kedysi na Tupolevovej 1 a Fedinovej 2, stále čakajú na svoju obnovu. Čiastočne sú vyobrazené na zastávkach električiek Veľký Draždiak a Gessayova.

Zdroj: Michal Feik

Zastávka Veľký Draždiak

„Občas, keď idem okolo, zvyknem sa ich dotýkať. Teším sa z toho, len ľudia na mňa nechápavo pozerajú,“ smeje sa Sandra Vychlopenová a spomína na detstvo, keď otec prišiel domov a chválil sa jej, že visel s horolezcami na dome a maľoval detaily. „Mal to ako dobrodružstvo.“ Aj Stano Marton, ktorý stál pri zrode pôvodných diel na panelákoch, spomínal pred časom v našich novinách na to, ako mu výtvarník aktívne asistoval. Prezradil, že z petržalských monumentálok mu dala najviac zabrať práve Vychlopenova Holubica z Fedinovej. „Ten dom ešte nebol obývaný, keď sme naň maľovali. Nechodili výťahy, všetko sme museli vynášať po svojich a maľovali sme ešte na lanách.“

Keramická, kamenná aj sklenená – v Petržalke nájdete zástupcu každej mozaiky

SZŠ Strečnianska, kamenná mozaika

Autorom monumentálnej mozaiky Mier deťom je grafický umelec a ilustrátor Juraj Deák. „Mozaika je z prírodného kameňa, dynamická s geometrickou kompozíciou, pri bližšom skúmaní vidieť holubice, profily detí, kvety... Farebnosť je jednoduchá, čistá, v okrových, hnedých a bielych tónoch, pravdepodobne ide o travertín a šedivý mramor. Pri rekonštrukcii školy bolo zrejme zateplenie zrealizované zvnútra, pretože mozaika je zachovaná v pôvodnom, inak veľmi dobrom stave, takže tu by som dala veľký palec hore,“ hovorí Magdalena Kracík Štorkánová, ktorá si vie predstaviť zintenzívniť farebnosť, keďže vplyvom času kameň eroduje, svetlé farby tmavnú a naopak.

Zdroj: Matúš Husár

Mozaika na predajni potravín na Vilovej

Predajňa potravín na Vilovej

„Sklenená mozaika z drobných prefabrikovaných kociek od neznámeho autora. Ide o geometrickú abstrakciu v tlmenej kultivovanej farebnosti. Táto mozaika je poškodená vandalmi, niekto do nej hádzal kameňmi, má rozdrvené sklíčka, niektoré celkom chýbajú, je bohato vyzdobená graffitmi, ale na to, koľko má rokov, je stále v dobrom stave. V Česku, na Slovensku a ďalej na východ sú, ako v tomto prípade, pomerne bežné aj také zásahy človeka ako poškodenia vzduchotechnikou, elektrickým vedením či trubkami, ktoré mozaikou prechádzajú.“
(in)