Úžasné: Akademická maliarka Danica Pauličková založila vydavateľstvo detských kníh, funguje v petržalskom byte

Akademická maliarka Danica Pauličková strávila dlhé roky v zahraničí. Po návrate si splnila sen a založila malé vydavateľstvo, ktoré má dnes už 22 rokov.

„Bývam pri Draždiaku a mám nádherný výhľad. Pamätám sa, že keď som žila v Londýne, miestni tam obdivovali jazero s dvoma labuťami a ja ich tu denne môžem pozorovať aj dvadsať,“ hovorí mi Danica Pauličková.
Pozerám na jemnú blondínku, pripadá mi taká snová a nedá mi nespýtať sa jej, či na manažovanie vydavateľstva netreba byť viac v realite. „Nie,“ usmeje sa. „Veľa snívam, ale musím snívať a veriť vlastným predstavám, pretože potom sa vydaria.“

Vracia sa k pohľadu zo svojho okna a konštatuje, že v New Yorku by si taký byt dovoliť nemohla. „Je pre mňa výhodné mať základňu v Petržalke. Veď dnes všetko vyriešite cez internet alebo telefón. Zoženiete dizajnéra kníh, grafika, tlačiareň, aj zabezpečíte distribúciu.“

Zo zárobkov vydavateľstva si vilu nepostaví, ale to vraj ani nie je cieľ. „V New Yorku stačí, ak si dve ulice kúpia vašu knihu a ste za vodou. My sme malý trh, ale neprekáža mi to. Mala som silnú potrebu vytvárať niečo, čo bude mať trvalejší odkaz, a to sa mi splnilo. Kniha žije aj dlhé roky po vydaní,“ vysvetlí výtvarníčka, ktorá tento rok vystavovala vo Florencii, v Ríme, dokonca v rámci Bienále v Benátkach aj v renesančnom Palazzo Albrizzi-Capello známom zachovalými nástennými freskami zo 16.storočia.

Kde máte manažéra?
V detstve vďaka mame vyskúšala balet, hrala na klavíri, ale napokon jej učarovala výtvarná tvorba. Študovala v Paríži aj v New Yorku, tu dostali umelecký základ aj jej synovia. Jeden z nich je dnes výtvarník, druhý filmový režisér.
Usmieva sa pri spomienkach, keď ako mladé dievča zo socialistického Československa hľadala prácu v parížskom vydavateľstve. „Našla som adresy všetkých vydavateľstiev v meste, dohodla si stretnutia, zobrala svoje portfólio a ukazovala ho s otázkou, či pre mňa nemajú prácu. Boli v šoku, prečo chodím osobne, kde mám manažéra... Bola som taká rarita a možno aj preto ma prijali.“

Pauli

​Aj v parku v paríži sa dá tvoriť

V New Yorku pracovala ako dizajnérka učebníc a keď sa v roku 1997 vrátila na Slovensko, pokračovala v práci pre vydavateľstvá aj doma. Ilustrovala asi 30 kníh iných autorov, občas si však dizajn knihy, zalomenie či výber papiera vedela predstaviť inak, lepšie. Navyše ju trápilo, že kníh, ktoré majú slovenského autora aj ilustrátora sa na Slovensku vydáva málo.

​Knihy z vydavateľstva Danice Pauličkovej.

A tak Danica Pauličková vydáva vo svojom vydavateľstve Seneca Publishing Company od roku 2002 väčšinou knižky pre deti, ktoré sama napíše aj ilustruje. „Všetky sú osobné. Vkladám do nich časť svojho života,“ hovorí a spomenie, že napríklad v knihe Žiarivý kameň nájdete princa s tvárou jej syna. Knižka Lienka Anulienka a chrobáčik Elinko, je zas parafrázou na vzťah jej vnuka Eliáša a starej mamy Anny. „Je to pre mňa ako kúsok uchovanej minulosti.“
Jednou z najobľúbenejších kníh, ktoré vydala, je Sklenená črievička. „Každá krajina Európskej únie má v tejto knihe svoju národnú rozprávku. Akoby národ cez svoju rozprávku predstavoval sám seba,“ hovorí Danica Pauličková. Trvalo vraj tri roky, kým knižka vznikla. Výtvarníčka totiž oslovovala veľvyslanectvá, tie posielali rozprávky v origináli, bolo nutné ich preložiť a potom aj zilustrovať. Mimochodom, Slovensko v nej zastupuje rozprávka O dvanástich mesiačikoch.

​Jadna z najobľúbenejších. Každá krajina Európskej únie má v tejto knihe svoju národnú rozprávku.

Zdieľať s ostatnými

Hoci výtvarníčka stále veľa cestuje, doma si vždy vyhradí čas aj na workshopy alebo besedy s deťmi. „Na workshopoch, kde sa rozprávame o mojich príbehoch alebo učím deti, ako si vytvoriť vlastnú knižku, mám priamu odozvu na svoju prácu. Deti ma niekedy nechcú ani domov pustiť. Vtedy vidím zmysel svojej práce. Keď dievčatko, ktoré v ruke drží moju knihu a povie, že na nej vyrástlo. Alebo príde neznáma pani a povie mi, že podľa mojej Handrovej bábiky robia vlastné workshopy. Je veľmi podnetné niečo vlastné zdieľať s ostatnými,“ hovorí a dodáva, že deti reagujú otvorene a je inšpiratívne to sledovať.

​Na workshopoch učí deti napríklad to, ako si vytvoriť vlastnú knižku.

Napriek tomu sa plánuje aktuálne venovať viac tvorbe pre dospelých. Hlavnou témou jej poslednej výstavy Anjelské rúcha je žena. Len, to už je vážnejší výtvarný príbeh.

(in)