Žltá ľalia: novodobé pohľady v Astorke

Inscenáciu, ktorej nedávna premiéra v divadle Astorka sa tešila veľkému záujmu verejnosti, môžeme prirátať k predchádzajúcim kvalitným umeleckým počinom Silvestra Lavríka. Režisérovi a dramatikovi tentoraz ako inšpiračný zdroj poslúžilo klasické dielo zo zlatého fondu slovenskej literatúry Žltá ľalia z pera Jána Bottu.

Slávna romantická balada rozpráva silný príbeh o vernosti, láske a smrti, teda o momentoch nadčasových. Ako však vystavať dialógy hercov a osloviť súčasné publikum moderným jazykom aby sa nevytratila myšlienka predlohy? Ak sa divadelníci pokúšajú voľne rozpracovať tematické odtiene všeobecne známeho literárneho diela z predminulého storočia, významové posuny v texte a scénickom stvárnení vždy dokumentujú mieru tvorivého gesta režiséra.

Lavríkova Žltá ľalia v divadle Astorka napríklad divákovi ponúka rovnaké prostredie a postavy ako pôvodná balada, no nie je veršovaná. Aj dej sa prekvapujúco odvíja odzadu - príbeh sa začína tam, kde sa osudy Bottových hrdinovia končia a prepracúva sa k počiatočným príčinám konania postáv.

Pri javiskovej realizácii hry sa Silvester Lavrík stal načas aj scénografom. Kulisy a rekvizity sú však striedme a zdúrazňujú fakt, že v novom dramatickom tvare nejde o oživovanie atmosféry minulosti, ale o odpovede na otázky, ktoré kladie súčasná doba. K tvorbe scénickej hudby predstavenia Lavrík prizval Mariána Vargu, ktorého romanticky ladené skladby priliehavo podfarbujú sled jednotlivých obrazov.

Manželskú dvojicu milostného príbehu, ktorý môžete v Astorke vidieť najbližšie 11. 2., stvárnili Boris Farkaš a Soňa Norisová v alternácii s Monikou Hilmerovou. Ich hereckými partnermi sú Anna Šisková, Lukáš Latinák a študenti VŠMU Nelly Nagyová a Peter Kadlečík.

Bohuš Dúbrava