VIDEO: Kniha Amnestie je experiment s formátom historickej publikácie - v čom je iná ako film?

30.10.2019

Zdroj: FB M.H.

Páčil sa vám článok?

Posledný októbrový deň prichádza do slovenských kín film Amnestie, ktorý je príbehom troch rodín zasiahnutých komunistickou perzekúciou a venuje sa aj vzbure väzňov v Leopoldove v roku 1990. Rovnomennú knihu, ktorá film sprevádza, uviedli do života v utorok (29. 10.).

Zostavovateľom publikácie, ktorú prináša na trh vydavateľstvo Slovart pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie, je Fedor Blaščák. Ako uviedol na prezentácii, mýty o "Havlovej amnestii" v roku 1990 sa šíria dodnes aj pre absenciu výskumných, publicistických či literárnych prác na danú tému. Kniha Amnestie má za cieľ aspoň z malej časti túto medzeru vyplniť. "Táto kniha je experiment s formátom historickej publikácie, nájdete v nej poznámky pod čiarou, tvrdé dáta, vedeckú prácu, beletrizované eseje, ktoré sú ale historicky korektné, fakty sedia, zatiaľ čo film je do veľkej miery fikcia," povedal pre TASR Blaščák. Formátovú podobnosť medzi filmovou drámou a knihou, ktorá ju sprevádza, predsa vidí. "Film je historický aj politický, psychologický aj akčný. Podobne aj v knihe kombinujeme formáty, máte tu filmovú poviedku, komiks, je tu rozhovor, sú tu eseje aj odborné štúdie. Kniha z filmom komunikuje z hľadiska formy, tá je postavená na tom, že keď máš viac, zober všetky a skombinuj. Kombinácia žánrov je snaha vyjsť v ústrety čitateľovi aj divákovi, každý si nájde svoje."

Zdroj: FB M.H.

Blaščák do knihy zaradil literárnu adaptáciu scenára filmu s ilustráciami Jozefa Gertliho Danglára, eseje českej disidentky a neskôr pracovníčky Kancelárie prezidenta Václava Havla na úseku milostí Lenky Marečkovej. "Som veľmi rád, že sa nám podarilo s ňou spolupracovať. To je osoba, ktorá jednak bola politická väzenkyňa v 80. rokoch, pracovala vo Výbore na obranu nespravodlivo stíhaných a neskôr bola šéfkou odboru milostí u prezidenta Havla na hrade. Za to, čo píše, ručí vlastným životom," podčiarkol s tým, že vďaka Marečkovej sa do knihy dostalo viacero unikátnych archívnych materiálov. Medzi nimi je aj osobný list, ktorý bývalá disidentka napísala v roku 1991 prezidentovi Havlovi. "Vyjadruje v ňom svoju nespokojnosť s tým, ako celá akcia oslobodenia väzňov a ambície reformovať väzenský systém dopadla, či skôr nedopadla. List je veľmi súkromnej povahy, je to jeden z dokumentov, ktorý uzrel svetlo svetla prvýkrát na verejnosti teraz," konštatoval editor publikácie s tým, že esej Lenky Marečkovej sprevádzajú jej vlastné fotografie z demonštrácie 17. novembra 1989 v Prahe, ktoré rovnako neboli doteraz nikde publikované.

Krst knihy Amnestie sa konal za účasti hercov a filmových tvorcov. Na nakrúcanie filmu spomínali Marek Majeský, Juraj Bača a Gregor Hološka, režisér Jonáš Karásek. Maroš Hečko, spoluautor knihy, hlavný producent a scenárista snímky priblížil jej genézu. "Václav Havel urobil veľké gesto, keď celú spoločnosť amnestoval od komunizmu. Všetci, celý národ československý, sme dostali druhú šancu, už záležalo len na nás, ako sa tohto omilostenia od komunizmu chytíme," poznamenal Hečko. Krstnými rodičmi knihy sa stali manželia Robert a Zuzana Mistríkovci. "S filmom aj s knihou majú veľa väzieb," dodal Blaščák. Mistríková prezradila, že práve ona vybavila filmárom možnosť nakrúcať scény v pracovni Václava Havla na Rašínovom nábreží v Prahe. Chemik, ktorý sa uchádzal o prezidentský palác, zaželal knižnej novinke úspech, ale aj kontroverziu. "Lebo nie každému sa môže páčiť, čo v tej knihe je, ale práve to patrí k tej našej slobodnej spoločnosti, že budeme môcť o tých veciach diskutovať," dodal Mistrík.

Zdroj: FB M.H.

Sprievodnou akciou uvedenia filmu Amnestie do českých kín bude výstava Jozefa Gertliho Danglára, ktorú otvoria 17. novembra v pražskej Lucerne. Maroš Hečko ďalej pripomenul, že film sprevádza aj internetový portál Hra89.sk, vďaka ktorému sa môžu zvlášť mladí ľudia dozvedieť niečo o období socializmu a spoločenskom živote v období 1948 - 1989. Portál vznikol v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN) a tvorí ho 300 otázok. Kvíz ponúkli jeho tvorcovia školám, určený je na hodiny dejepisu pre žiakov od 15 do 19 rokov.

(TASR)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie


Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.