V Danubiane môžete vidieť jubilantskú výstavu medzinárodne renomovaného výtvarníka Viktora Hulíka

25.10.2019
0

Zdroj: Archív Viktora Hulíka

Páčil sa vám článok?

Dielo Viktora Hulíka poznajú v Bratislave hádam všetci a to dokonca i ľudia, ktorí sa o výtvarné umenie vôbec nezaujímajú. Tento medzinárodne uznávaný umelec je totiž aj autorom populárnej sochy Čumila. Ešte do nedele 27. októbra môžete v galérii Danubiana v Čunove vidieť jeho umelecky oveľa významnejšie diela v rámci jubilantskej výstavy Variabily (74 + 460/28 = 70 VH) pri príležitosti umelcových 70. narodenín.

„Tých 74 na začiatku ´rovnice´ znamená počet mojich predchádzajúcich samostatných výstav. Následný údaj 460/28 vypovedá o účasti na 460 kolektívnych expozíciách v 28 krajinách,“ vysvetlil akademický maliar Viktor Hulík, ktorý záverečným číslom 70 sprevádzaným iniciálkami poukázal na svoje okrúhliny.

Výstava vrátane viacerých prác zapožičaných na tento účel zo súkromných zbierok ponúka retrospektívu tvorby približne od 90. rokov minulého storočia až po súčasnosť, nechýbajú diela z roku 2019.

„Približne 70 diel vystavených v Danubiane mapuje obdobie, v ktorom som sa zaoberal rozvíjaním variabilných možností vo Veľkých, Stredných ako aj Malých Geo-Posúvačoch, sériách Porúch a Variácií, a to v redukovanej prevažne čierno&bielo&šedej farebnosti – na rozdiel od ´farebného´ obdobia pred rokom 1990,“ objasnil Viktor Hulík.

„Pre mňa samotného ako autora je niekedy prekvapujúce, koľko variantov je možné vytvoriť v rámci jedného diela. Pri jednej príležitosti som mal možnosť spýtať sa fundovaného profesora matematiky v USA, či mi vie vypočítať výsledný počet variantov veľkej kompozície Variácie na štvorce pozostávajúcej z 15 pláten, kde je možné meniť poradie jednotlivých pláten, natočenia strán a podobne. Výsledkom som bol šokovaný – bolo to viac než 8 kvadriliónov!“ konkretizoval Viktor Hulík.

Diela plné polarity

„Predstavujeme diela plné polarity jedinečného a bežného, s rôznymi podobami percepcií a alternatívnych interpretácií. Tak ako všetky umelcove práce, aj vybrané vystavené diela majú v sebe veľa významového napätia, či už sú to veľké, stredné či malé posúvače. V mnohých Hulíkových obrazoch a objektoch ide o určité spochybnenie pravidelnosti geometrickej štruktúry ako aj o narušenie konštruktívnej a racionálnej osnovy pomocou pohybu geometrických znakov,“ skonštatovala kurátorka Dagmar Srnenská.

Kruhový posúvač 4 2018:

Zdroj: Archív Viktora Hulíka

​Konkretista Viktor Hulík sa venuje tvorbe kinetických reliéfov i svetelných objektov, ale aj maľbe, grafike, kresbe a sochárstvu. Participoval na početných medzinárodných sympóziách, workshopoch a rezidenčných pobytoch.

„Už od detstva som bol fascinovaný prírodou, jej premenami, variáciami, rôznorodosťou tvarov, foriem, farieb, všadeprítomnosťou pohybu, množstvom prekvapujúcich spojitostí, vzťahov a súvislostí...“ siahol do spomienok Viktor Hulík, ktorý pôsobí na výtvarnej scéne od roku 1974, keď absolvoval štúdiá na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Petra Matejku.

„Na základe skúsenosti alebo možno intuitívne charakterizujeme priestor okolo nás tými istými základnými vlastnosťami, ktoré sú zachytené axiómami geometrie. Presvedčenie že geometria tkvie v prírode a nie je len súčasťou systému, ktorý používame na opísanie prírody, má pôvod už v gréckom myslení,“ podotkol Viktor Hulík a dodal: „Geometria bola považovaná  za dokonalú kombináciu logiky a krásy. A práve  tento zdroj inšpirácie sprevádza moju prácu a odráža sa v dlhodobo rozvíjanom výtvarnom programe vo forme nikdy neustálených geometrických variabilných objektov – posúvačov.“

Disorder-2-2017:

Zdroj: Archív Viktora Hulíka

​Prestavba  základného obrazového motívu, ktorým je obyčajne jednoduchý geometrický tvar, forma alebo štruktúra, zaujíma Viktora Hulíka podľa jeho vlastných slov už od 80. rokov, keď do svojej tvorby zaradil aj možnosť pohybu a preskupenia obrazových prvkov tvoriacich východiskovú kompozíciu.

Priestor, pohyb, geometrický poriadok, deštrukcia a transformácia

Východiskovými veličinami, s ktorými vo svojej tvorbe narába Viktor Hulík, teda sú priestor, pohyb, geometrický poriadok, deštrukcia a transformácia do nových vizuálnych celkov. Princíp rozpracoval v sérii tzv. posúvačov - objektov, pri ktorých pracoval s reálnym priestorom a pohybom. Formuloval v nich základný vzorec premeny pravidelnej geometrickej štruktúry na nový systém. Podobný princíp používa aj v grafike: východiskové veličiny prispôsobuje možnostiam plochy, pričom logicky nadobúdajú fiktívny charakter. Koncepcia je založená na transformácii pôvodne uzatvoreného systému na otvorený, ktorý umožňuje takmer nespočetné vizuálne premeny.

Viktor Hulík od roku 1974 prezentoval svoje diela na mnohých samostatných výstavách doma aj v zahraničí: v Prahe, Berlíne, Paríži, Bruseli, Clevelande, Baltimore, Dallase, Hamburgu, Grazi, Oldenburgu, Sunderlande, Moskve, Herningu, Budapešti, Györi, Pécsi, Veszpréme, Le Mans, Reutlingene, Novom Sade, Brne či Mikulove, ale aj na takmer 500 kolektívnych výstavách v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Bulharsku, Rumunsku, Turecku, Nemecku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Nórsku, Veľkej Británii, Rusku, USA, Kanade, Mexiku, Japonsku, Alžírsku a na Kube.

Na umeleckom veľtrhu „ART PARIS ART FAIR“ v apríli 2018 v Grand Palais v Paríži mal Viktor Hulík vystavené svoje diela zo spomenutého cyklu „Posúvače“. Vo februári a marci 2019 mal v Galérii Z v Zichyho paláci v Bratislave spoločnú výstavu „Štruktúry“ so svojím synom Tomášom – fotografom, filmárom, publicistom, vyštudovaným environmentalistom.

Na umeleckom veľtrhu ART PARIS ART FAIR:

Zdroj: Archív Viktora Hulíka

Významný príspevok k utváraniu medzinárodného imidžu Bratislavy i Slovenska

Spomenutú Galériu Z v roku 1996 práve Viktor Hulík založil. Výstava pri príležitostí 20. výročia existencie mala v roku 2016 tiež trochu tajuplný názov, ten terajší je alúziou (nerpiama narážka - pozn. red.): 168 + 2275/35 = 20. Čiže za 20 rokov 168 výstav pri sumárnom počte 2275 autorov z 35 krajín. 

Umelec je širokej verejnosti známy najmä ako autor populárnej sochy Čumila (ktorý je akýmsi úsmevným vybočením z autorovho tvorivého programu), nielen v hlavnom meste sa však výrazne zapísal do povedomia aj zorganizovaním 22 ročníkov rozsiahleho projektu „Socha a objekt“, pričom na túto pravidelnú súčasť metropolitného kultúrneho diania počas prázdnin aktuálne voľne nadviazal dvoma prehliadkami s názvom „Konkrétne leto – súčasné európske geometrické tendencie“: tento rok v júni a júli z pozície hlavného zostavovateľa prezentoval v štyroch galériách dovedna 49 autorov z 9 krajín.

Člen medzinárodnej skupiny INT ART a hnutia geometrických výtvarníkov MADI

Hulíkova tvorba bola už od 80. rokov minulého storočia konfrontovaná s poprednými európskymi a svetovými umelcami. Keď sa v roku 1988 stal členom medzinárodnej skupiny výtvarníkov INT ART a v roku 2001 sa zapojil do takisto nadnárodného hnutia geometrických výtvarníkov MADI, otvorila sa mu cesta pravidelne predstavovať svoje diela v mnohých renomovaných svetových galériách a vystavovať spoločne s umelcami globálneho významu.

Napríklad ako jediný zo slovenských autorov sa dostal do koncepcie takého prestížneho európskeho projektu, akým bola výstava „Náhoda ako princíp, svet hry, metóda a systém v umení 20. storočia“ vo Wilhelm-Hack-Museum v Ludwigshafene nad Rýnom (1992). Hulíkova tvorba sa tým dostala do interakcie s menami ako Arman, Arp, Beuys, Cage, Calder, César, Duchamp, Ernst, Kaprow, Klein, Pollock, Rauschenberg, Rotella či Tinguely.

Zdroj: Archív Viktora Hulíka

Virtuálne alegórie

„Viktor Hulík vždy systematicky riešil jeden filozofický a výtvarný problém za druhým, aby nám spôsobom jemu vlastným umelecky predostrel zákonitosti tohto sveta a zmysel existencie súčasnej spoločnosti, prírody a vecí okolo nás. Od subjektívneho a objektívneho obrazu krajiny smeruje k istej manipulácii, a tým k zmnoženiu výrazových možností zvolených umeleckých prostriedkov. Možnosti skladby a rozloženia, štruktúry makrokozmu a konkrétneho mikrokozmu v sebe obsahujú filozofiu poriadku a chaosu, pohybu v čase a priestore. Preto je pre Viktora Hulíka prirodzeným vyústením tvorby konfrontovanie diela s voľným priestorom, okolím, zemou a tým i s nekonečným vesmírom, čo vyvrcholí v priestorovom objekte. Tým sa zvyšuje mnohovýznamovosť permutácií, variácií a transformácií prezentovaných diel,“ doplnila Dagmar Srnenská.

Popredný český organizátor umeleckých podujatí Ivo Janoušek na to nadviazal: „Hulíkove virtuálne alegórie sú spredmetnením vnútorného zraku umelca presahujúcim bariéry javovej skutočnosti, modelovaním hybnosti javov zároveň sú aj tlmočením otvorených možností sveta budúcnosti.“

(ts, ms)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.