V Astorke nový cyklus Namiesto premiéry

Väčšina divadiel sa po začatí sezóny pustila do príprav na nových predstaveniach, v Astorke namiesto premiéry pripravili pre divákov nový cyklus s príznačným názvom – Namiesto premiéry.

Bratislavčanom dobre známy divadelný súbor s nezameniteľným rukopisom Nvotových a Polákových réžií má dnes za sebou niekoľko úspešných, no vyčerpávajúcich sezón, keď viackrát triumfoval na medzinárodnej divadelnej prehliadke v Nitre (hneď niekoľko storočných DOS-iek si odnáša aj z posledného ročníka festivalu, ktorý sa konal začiatkom októbra) a ovenčený dvomi najlepšími inscenáciami roka (Les a Scény z domu bratov Bessemenovcov), akoby si potreboval trochu oddýchnuť.

No nebola by Astorka Astorkou, keby nezačala špekulovať, čím novým by mohla svojho diváka prekvapiť aj po zdanlivo neprekonateľnom. Cyklus Namiesto premiéry sa zdá byť pre divadlo trochu riskantným ťahom: Juraj Nvota si vymyslel, že na javisko bude vyťahovať doteraz neinscenované hry domácich a zahraničných autorov vo zvláštnom prevedení - čímsi medzi čítaným a klasickým hereckým prejavom.

Ak si k tomuto špecifiku prirátame, že prvý večer Namiesto premiéry bol venovaný Rudovi Slobodovi, spisovateľovi a „vzbúrencovi proti Bohu“, ktorý sa práve v tomto prostredí nakrátko stal aj výnimočným dramatikom, výsledkom nemohlo byť nič iné ako večer s príťažlivo uhrančivou atmosférou.

„Korzácki“ herci vyšli na javisko pred diváka skutočne odzbrojujúco: v rukách so scenármi, ktoré im pri jednotlivých replikách šuchotali do slov, v kostýmoch, ktoré ani zďaleka nepripomínali tie predpísané na papieri, pohybujúc sa v priestoroch s chýbajúcimi výpravnými kulisami, ktoré tak často dokážu urobiť divadlo divadlom.

Napriek tomu nedávny októbrový piatok v Astorke bol divadlom. Nemohol ním nebyť už len preto, že hru, ktorú po rokoch vytiahol Nvota zo zásuvky, hru „o matke a troch dcérach, každej od iného otca“ pod názvom Herečky idú do pekla, napísal Sloboda len do týchto priestorov, pre týchto ľudí, v korzáckych vlnových dĺžkach. Nemohol ním nebyť aj preto, že za menom Sloboda sa už navždy aj po jeho odchode od nás bude jedným dychom vyslovovať Astorka.

V divadle sa netaja, že ani tu sa nevyhli všeobecnej finančnej mizérii, ktorá panuje na Slovensku, a možno aj tento fakt sa podpísal na vzniku cyklu Namiesto premiéry. Prajme Astorke v budúcom roku ďalší veľkolepý projekt so všetkým, čo k tomu patrí. No napriek tomu sa vám raz za mesiac oplatí namiesto premiéry zájsť do Astorky a pozrieť si Namiesto premiéry.

Alexandra Tinková

V hre Herečky idú do pekla je na prvý pohľad všetko také jednoduché: Zuzana Krónerová hrá Zuzku, Anna Šišková Aničku, Marta Sládečková Martu. Aj tak si rozumeli Rudo Sloboda s Astorkou.
FOTO - Marek Velček