Prieniky sklom ako cesta k podstate

Vystaviť sklené objekty za presklenou stenou v čase najväčšej invázie jesenného slnka, bol jeden z najlepších nápadov sklárskeho majstra Drahomíra Prihela za posledné štvrťstročie. Na výstave Prieniky, kde vystavuje spolu s Igorom Piačkom, tak jeho umelecké diela pri hre so slnkom získavajú nový rozmer.

Prihel tu rozohráva nielen hru s morským dnom, so skalnatými štítmi, so stavom zrodenia a umierania, ale hrá sa aj s lúčmi. Slnko sa mu stáva láskavým partnerom, ktorý nielen prehrieva ich vzťahy a láka majstra do väčších výšok, ale dáva jeho dielam svietivý rozmer.

Ozvláštňuje farby, ktoré sa ako jemné vlásočnice prelínajú Prihelovými sklenými závažiami a zjemňuje ich ťažobu. Farby tak získavajú príchuť prasknutej žilky alebo rozliateho atramentu či prvého prúžku krvi, ktorým dievča vstupuje do sveta žien. Je to hra so životom. Nie však hazardná. Vidieť v nej Odraz svitania Na útese či Svetielka letného štítu. Prihel pokľakol a prosí život, aby prijal jeho pokoru a akceptoval jeho vášne.

Igor Piačka sa k dielam svojho umeleckého priateľa pridáva figurálnymi obrazmi a grafikami. Umocňuje sklársky rozmach a neplní ženskú úlohu zmierovateľa rozbujnených vášní, pridáva sa v euforickom zoskoku padákom a po ceste zachytáva všetky výzvy, ktoré ho postretnú. Piačkova Marilyn Monroe, zaživa aj po smrti, vyjadruje všetky aspekty týchto dvoch polôh, na ktorých sa zúčastňuje každý, bez rozdielu rasy, pohlavia, farby očí či výšky bankového konta. Tým umenie predstihne ostatné aktivity, ktorými sa ľudia snažia skrášliť tento svet. Plastický chirurg, ktorý by Marilyn v časoch jej najväčšej slávy rezal, pretože jej mierne ovisol ľavý prsník, nikdy nedokáže zachytiť ten snivý a zároveň uštvaný pohľad divy. To dokáže len štetec, ktorý drží umelcova ruka.

Výstava Drahomíra Prihela a Igora Piačku na Západnej terase Bratislavského hradu potrvá do 27. októbra.