Umenie, ktoré lieči: Výstava odkrýva skrytú krásu starých uličiek

Umenie, ktoré lieči: výstava v onkologickom ústave sv. alžbety - ulička

Od zajtrajšieho popoludnia (16. mája) až do 15. septembra 2017 pokračuje v Onkologickom ústave sv. Alžbety, jeho Preventívnom centre (Heydukova ulica), cyklus výstav „Umenie, ktoré lieči“ v poradí už 65. prezentáciou.

Výber vyše troch desiatok akvarelov, kolorovaných kresieb a ďalšími technikami spracovaných obrazov či komorných drevených plastík, z tuzemska i zahraničia, vystavuje Jozef Schmögner. Autor svoju najnovšiu prezentáciu tvorby aj priliehavo nazval „Zastavte čas“. Úspešný, už sedemnásť rokov pokračujúci cyklus výstav „Umenie, ktoré lieči“, zdôvodnil a podnietil riaditeľ Onkologického ústavu sv Alžbety doc. MUDr. Juraj Kaušitz, CSc.

„Jedno egyptské príslovie hovorí: Ľudia sa boja času a čas sa bojí pyramíd. V Egypte som nebol, ale v poslednom čase dosť chodil po Európe a veľa fotil. Väčšinou staré domy. Alsaské mestečká sú plné turistov obdivujúcich malebnú hrázdenú architektúru zo 16. storočia. I v Perouges sú stále obývané kamenné domy zo začiatku 15. storočia. Možno neposkytujú komfort, ale súdiac podľa materiálov z ktorých boli postavené - kameň, drevo, hlina, sú zaručene „bio“. Domy, stromy i ľudia poznačené vekom sú z výtvarného hľadiska vďačnými objektami. Vrásky na tvári starej ženy, či privreté viečka muža v rokoch so strapatými vlasmi vzbudzujú sympatie. Podobne je to i s ošarpanými budovami. Opadaná omietka pod ktorou sa objavujú tehly, to sú ich vrásky, dávajúce tušiť, že už toho mnoho zažili a videli. Keď ich potom podrobia omladzujúcej kúre, čiže zreštaurujú, zasvietia síce v zašlej sláve, ale súčasne stratia patinu vekov na ktorú sme si už u nich zvykli. Dúfam, že sa mi podarilo zachytiť skrytú krásu „old-timerov“ a že okrem nostalgie sa z obrázkov prenesie na pozorovateľa i niečo z ich povzbudzujúcej energie,“ vysvetľuje autor najnovšej výstavy Jozef Schmögner.

„Dúfam, že vystavené dielka spĺňajú poslanie výstav cyklu „Umenie, ktoré lieči“. Sú nekomplikované, vyjadrujú mestskú náladu, šíria pohodu a pozitívne emócie. Niektoré nepriamo evokujú hudbu o ktorej sa tiež hovorí, že lieči. Akvarel dovoľuje zvýrazniť svetlo a zachytiť nálady zimného rána, jemného oparu vznášajúceho sa nad snehom, prípadne prudkého slnka odrážajúceho sa na fasádach domov. Platí to i o fasádach ošarpaných, poznačených vekom, ktoré sú v istom zmysle fotogenickejšie ako tie nové, často nudné. Asi platí, čo povedal učenec Diderot: Umenie je hľadanie neobyčajného v obyčajnom a obyčajného v neobyčajnom,“ dodáva autor.

Jozef Schmögner absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Tvorbou modelov slovenskej ľudovej architektúry, ktoré neskôr vystavoval vo Viedni, sa zaoberal v 80-tych rokoch. V roku 2000 sa predstavil v Prahe na výstave insitných umelcov výberom dvoj- a trojrozmerných drevených kompozícií. Najnovšie sa niekoľko rokov venuje tvorbe akvarelov. V roku 2010 ich prezentoval tiež na samostatnej výstave v Londýne. Niekoľkokrát vystavoval i v Bratislave, naposledy vlani v galérii Tvorivô, kde okrem akvarelov predstavil i svoje komorné drevené plastiky.

(ts, ms)