Bratislavčania spoznávajú príbehy budov „vytiahnutých“ zo vzácnej mapy

Bratislavčania spoznávajú príbehy budov „vytiahnutých“ zo vzácnej mapy - IMG_7730

Projekt Prechádzky s pánom Marquartom je u Bratislavčanov obľúbený. Raz mesačne s ním spoznáva historické budovy hlavného mesta vyše stovka návštevníkov. Organizátorky z Múzea mesta Bratislavy si pre veľký záujem museli zaobstarať dokonca aj megafón.

Už druhý rok sa milovníci histórie aj so svojimi deťmi stretávajú  v sobotu popoludní na nádvorí Starej radnice pri starej mape z roku 1765, ktorú namaľoval Michael Marquart. Zameriavajú sa na barokovú a rokokovú Bratislavu a deti s prekvapením zisťujú nielen to, aké bolo Slobodné kráľovské mesto Prešporok malé, ale aj to, ktoré budovy z mapy máme v hlavnom meste dodnes. Odrazu vidia Bratislavu inými očami. Čo v nich bolo kedysi? Ako premenou prešli? A na čo slúžia dnes? Aj na tieto otázky odpovedá historička Zuzana Zvarová v prvej časti stretnutia – na
prednáške počas prechádzky.

„Každá budova, ktorú „vytiahneme“ z mapy, má svoj príbeh,“ hovorí autorka projektu Beáta Husová. „Snažíme sa dostať aj na miesta, kde sa bežne človek nedostane. Boli sme už napríklad v Univerzitnej knižnici, kde kedysi sídlilo ministerstvo financií, na Bratislavskom hrade v reprezentatívnych priestoroch Národnej rady, na hradbách či v Kaplnke sv. Ladislava na nádvorí Primaciálneho paláca, o ktorej málokto vie.“ Pridať sa na ďalšie stretnutia nie je problém. Napríklad 11. marca sa chystajú objavovať Ventúrsku ulicu a jej šľachtické paláce, v apríli kostol a kláštor
Milosrdných bratov, v máji zas Jezuitský kostol. A to za každého počasia!

Kým prednášky sú určené skôr rodičom, ktorí informácie z nich pomáhajú svojim deťom vstrebať, druhá časť stretnutia odohrávajúca sa v ateliéri, je zas doménou detí. Tých sa v dielni nazbiera niekedy až 50. „Naším cieľom je postupne vytvoriť priestorový model mapy. To, čo deti videli, ale aj interiér či postavy z rozprávania, modelujú
v ateliéri z hliny,“ vysvetľuje múzejná pedagogička Martina Pavlikánová a dodáva, že neraz je prekvapivé, aký detail deti zaujme.

Pozitívne pri výrobe farebného keramického modelu Bratislavy je to, že rodičia deti do ateliéru neodložia. Naopak, pri modelovaní výrobkov spolupracujú, komunikujú a delia sa o informácie. Zo spoločných diel, ktoré sa vzápätí vypália a potom ich pomaľujú, sú niekedy takí nadšení, že by si ich najradšej hneď zobrali domov. To však budú môcť až po skončení projektu, ktorého súčasťou by mala byť aj malá knižočka pod rovnomenným názvom  sprievodca k vzdelávaciemu programu pre školy a mapa s keramickým modelom mesta, ktorý tvoria deti.

Prechádzky s Marquartom si obľúbili aj ľudia, ktorí prídu bez detí len na prednášku. Týmto milovníkov architektúry, a to aj spomedzi seniorov, odporúčame aj program Tisíc rokov architektúry. Tento ročník je venovaný 300. výročiu od narodenia panovníčky Márie Terézie, ktorý tiež odhaľuje dejiny vybraných stavieb. Napríklad už v marci zavítajú do Univerzitnej knižnice a do paláca kniežaťa Leopolda di Pauliho, ktorý je jeden z mála palácov so záhradou v Starom Meste.

(in, Foto: MMB)