Pred 235 rokmi zomrel prešporský rodák Ján Andrej Segner

Pred 235 rokmi zomrel prešporský rodák ján andrej segner - Segner ja

Fyzik, matematik a vynálezca Johann Andreas von Segner (Ján Andrej Segner) zomrel 5. októbra pred 235 rokmi iba niekoľko dní pred svojimi 73. narodeninami. Narodil sa 9. októbra 1704 v Prešporku (dnes Bratislava).

Keď mal 21 rokov, odišiel na univerzitu do Jeny v nemeckej spolkovej krajine Durínsko študovať medicínu. Navštevoval aj prednášky z matematiky a fyziky. Povolanie lekára, ktoré vykonával v Prešporku a Debrecíne, ho neuspokojilo. Vrátil sa na univerzitu v Jene a stal sa profesorom matematiky. Neskôr ho pozvali na novú univerzitu v nemeckom Göttingene. Viedol katedru matematiky, fyziky a chémie a súčasne prednášal na lekárskej fakulte. V Göttingene pôsobil dvadsať rokov. Toto obdobie predstavovalo najplodnejší a najúspešnejší úsek jeho života. Tam vypracoval svoje učebnice z matematiky, fyziky a astronómie, napísal svoje práce o významných objavoch a získal základy pre svoju neskoršiu činnosť. Svoju vedeckú a pedagogickú dráhu zavŕšil na univerzite v nemeckom Halle, kde pracoval až do svojej smrti.

Segner patril v osemnástom storočí k najvýznamnejším autorom matematických učebníc v Nemecku. Do svojich diel často zaraďoval aj aktuálne výsledky najnovších matematických výskumov. Jeho učebnice dosahovali vynikajúcu úroveň z metodického hľadiska. Svedčí o tom fakt, že jeho postupy, dôkazy a usporiadanie učiva dlho preberala aj neskoršia matematická literatúra. Ovplyvnil tiež vývoj matematickej terminológie, ktorá v čase jeho života ešte nebola ustálená. Viaceré ním zavedené matematické termíny sa používajú v nemčine dodnes. Dokonca kvôli ich výstižnosti v doslovnom preklade prešli do väčšiny európskych jazykov. Ide často o elementárne, neustále používané výrazy.

Známe sú jeho výsledky bádania na poli hydroenergetiky. Segnerovo koleso je pojem známy zo školských lavíc. Segner uplatnil pri konštrukcii svojho kolesa tretí Newtonov pohybový zákon o akcii a reakcii. Podľa neho sily, ktorými vzájomne pôsobia na seba dve telesá sú rovnako veľké, ale opačného smeru. Aby sa teda mohlo teleso pohybovať vpred, musí sa niečo pohybovať dozadu. To niečo môže byť voda, plyn alebo para. Segnerovo koleso pozostáva z nádoby s vodorovnými alebo ohnutými ramenami, cez ktoré vyteká z nádoby voda. Tlak vytekajúcej vody vyvoláva reakciu a nádobu roztáča opačným smerom. Tento objav viedol ku konštrukcii vodných turbín, na tomto princípe je založená aj konštrukcia rakiet.

Jána Andreja Segnera oceňovali mnohé vedecké inštitúcie. Bol členom v Royal Society v britskom Londýne, v akadémii vied v nemeckom Berlíne a ruskom Petrohrade, v Kráľovskej spoločnosti v nemeckom Göttingene. Viaceré bibliografické lexikóny a súborné bibliografie uvádzajú zoznam okolo 80 jeho vedeckých diel. Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci. Národná banka Slovenska vydala pri príležitosti 300. výročia narodenia Jána Andreja Segnera v roku 2004 pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Sk.

Vedec a vynálezca zomrel 5. októbra 1777 v nemeckom Halle.

(TASR)