Ticho a spol. otvorilo sezónu pôvodnou inscenáciou Déjá vu

Ticho a spol. otvorilo sezónu pôvodnou inscenáciou déjá vu - Deja vu ticho

Bratislavské divadlo Ticho a spol. pripravilo v Staromestskom klube 10x10 na Školskej ulici 14 ako svoj prvý titul v tejto sezóne pôvodnú insenáciu Déjá vu. Hra vznikla na motívy poviedok známeho spisovateľa a pesničkára Miloša Janouška. Autorka inscenácie, jeho manželka Viki Janoušková, z časti poviedok zostavila príbeh grotesknej feérie pre dve postavy a kúzla.

V inscenácii účinkuje Jana Lieskovská s Pavlom Plevčíkom. Spoluúčinkuje Adriana Geričová, ktorá prekvapí aj kúzelníckymi efektmi. Scénu a kostýmy navrhol Jakub Branický, hudbu zložil Matej Haas, hudobno-výtvarné objekty vytvorili Zoli Borároš, Matúš Roman a Braňo Riečičiar.

Prečo Déjá vu, na to sme sa spýtali priamo autorky inscenácie Viki Janouškovej?

- Pre mňa je to déjá vu z viacerých pohľadov, jednak je to déjá vu pre postavy v príbehu, ktoré sa úporne snažia kamsi sa vrátiť... Jednak déjá vu aj pre mňa - akoby som autora poviedok a jeho spôsob myslenia už niekedy v mladosti stretla. A do tretice, pevne dúfam, že aj divákovi to bude čosi nejasne pripomínať.

Čo prinesie táto inscenácia bratislavskému divákovi?

- Neviem, teším sa už na prvé reakcie. No bola by som rada, keby ho popchla porozmýšľať o vlastnej výnimočnosti a ako s ňou narába.

Ktorá inscenácia divadla Ticha a spol. je podľa vás najlepšia a ktorú máte najradšej?

- Fú, to ako keby ste sa pýtali, ktoré dieťa mám najradšej. Neviem. Dych Lukavických zápiskov bola prvá inscenácia Ticha a spol. a nemala režiséra, Robo Horňák na nej nerobil, a tak som mnohé z funkcií režiséra musela zobrať na seba, preto bola pre mňa výnimočne ťažká. A ešte aj preto, lebo sme hľadali tvar akéhosi dokumentárneho divadla. Izrafel bola zase práca s poéziou troch svojských, neľahkých osobností básnikov, nádherne ťažký dialóg s Robom Horňákom ako režisérom a s hercami o hľadaní „iného tvaru", či spôsobu, ako kresliť príbeh v lyricko-reflexívnej poézii i v hľadaní, ako znovu oživiť dobu, v ktorej poézia i jej hudba vznikala, a do ktorej sme príbeh chceli zasadili. No a Déjá vu, tá je čerstvo pred pôrodom, ešte nevieme, aká bude. Z tých troch však asi najemotívnejšia, najfarebnejšia, a tým zrejme aj najkomunikatívnejšia. No tretie dieťa v rodine býva asi také, nie? Aj podtitul by tú farebnosť mal napovedať, groteskná feéria, čiže groteskná rozprávková hra s fantastickými bytosťami, pre dvoch hercov a kúzla.

(lul)

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.