Pred 250 rokmi sa narodil bratislavský rabín Chatam Sofer

Pred 250 rokmi sa narodil bratislavský rabín chatam sofer - Chatam sofer

V pondelok uplynie 250 rokov od narodenia najväčšieho židovského učenca 19. storočia Chatama Sofera, vlastným menom Moše Schreibera, ktorý je dodnes v ortodoxnom prostredí uctievaný ako najväčší rabín sveta.

Narodil sa 24. septembra 1762 vo Frankfurte na Mohanom. Podľa židovského kalendára sa narodil 7. tišri 5523 a zomrel 25. tišri 5600. Po štúdiách hebrejčiny, Tóry a Talmudu pôsobil v Boskoviciach, Prostějove a v Nagymártone. Už pri štúdiách upozornil na seba svojich učiteľov hlbokými vedomosťami a exegézou (kritické skúmanie textu, zvlášť náboženského).

Významné postavenie vyplynulo z jeho dôslednej obrany tradičného judaizmu a zo silného tradicionalizmu. Jeho rady rešpektovali aj iní ľudia, vrátane korunovaných hláv. Vyše 30 rokov pôsobil ako hlavný rabín dnešnej Bratislavy. Ako učiteľ a vykladač tradičného judaizmu ďaleko prekročil hranice mesta aj židovskej komunity.

Meno Chatam predstavuje skratku jeho hlavného diela - Chiduse Torah Mose. Ide o jeden zo základných pilierov ortodoxného židovstva (výklad tóry, piatich kníh Mojžišových, ktorý bol prelomový v interpretácii talmudu). Hebrejské slovo Sofer je rovnocenné s nemeckým slovom Schreiber (pisár).

Chatam Sofer prijal ponuku bratislavskej židovskej obce a od 13. októbra 1806 začal v Bratislave pôsobiť ako rabín. Založil rabínske učilište a vychoval stovky rabínov pôsobiacich po celom svete. Stal sa uznávaným učencom a dobrým znalcom zákona. Okrem vyučovania a vykonávania náboženských úkonov sa venoval náboženskej sudcovskej činnosti. Jeho rozhodnutia prijímali veriaci s konečnou platnosťou a bez pochybností o ich spravodlivosti. V roku 1809 sa počas obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami uchýlil do Svätého Jura, obce pri Bratislave, odkiaľ osobne riadil a organizoval charitatívnu činnosť pre vojnou ubiedených a chudobných spoluobčanov.

Bol aj vynikajúcim rozprávačom a literátom. Okrem religióznych problémov sa venoval aj poézii, inšpirovanej hlavne židovskými sviatkami. Napísal 90 obsiahlych prác, tisícky listov, dobrozdaní a posudkov, viacero kníh, náboženské piesne, exegézy. Vyšlo mu sedem zväzkov Responsi Chatam Sofer, Exegézy k vybraným statiam Talmudu, Torah Moše - exegézy k piatim knihám Mojžišovým, Pamäti z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami a Náboženské piesne.

Rabín Chatam Sofer zomrel 3. októbra 1839 v Bratislave, na druhý deň ho pochovali v doskách jeho prednáškovej katedry. Dožil sa 77 rokov.

Na jeho pamiatku postavili v Bratislave Mauzóleum Chatama Sofera, zrekonštruované ho v roku 2002 slávnostne otvorili ako ojedinelú pamätihodnosť na Slovensku. Nachádza sa na svahu medzi Dunajom a Bratislavským hradom. V mauzóleu je 23 hrobov na pôvodnom mieste a 41 náhrobných kameňov.

(TASR)