V Galérii Cypriana Majerníka sú dve nové výstavy

V galérii cypriana majerníka sú dve nové výstavy - Adlibitum

V bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka (GCM) sú dve nové výstavy, ktoré potrvajú do 6. októbra 2012. Špeciálnu expozíciu pre túto galériu vytvoril Svätopluk Mikyta s Johannesom Schlichtingom pod názvom Ad libitum.

"Od čias štúdií na Akadémii výtvarných umení v Stuttgarte ich spájajú určité pohľady na veci aj dlhoročná sústredená spolupráca, ktorej výsledkom sú spoločné diela. Táto výstava je voľným pokračovaním ich projektu Dies natalis z roku 2004 v Štátnej galérii v Banskej Bystrici," na piatkovej (31.8.) vernisáži povedala kurátorka výstavy Katarína Müllerová.

Zároveň zdôvodnila názov Ad Libitum pochádzajúci z latinčiny, ktorý vo význame "podľa chute" alebo "do sýtosti" ponúka nielen vizuálny, ale komplexný umelecký zážitok - "atmosférickú" výstavu s hudbou a priestorom pre voľnú asociáciu návštevníka v pohode sediac v kresle. Tak je to v tretej miestnosti GCM, do ktorej obaja výtvarníci dodali rôzne kresby, dotvorené obrázky z tlače v nových súvislostiach či inštaláciu zo starého nábytku evokujúcu meštiacke interiéry. Upokojujúca hudba je dielo nemeckého výtvarníka, podobne ako vo vedľajšej miestnosti, ktorú zmixoval z povyberaných zvukov zo slovenských filmov. Aj vyše 40 umelecky dotvorených portrétov hercov súvisí s týmito filmami. Niektorých však vášnivejší filmový divák spozná. Úvodná miestnosť GCM prezentuje spoločné kresby - maľby oboch výtvarníkov v podobe abstraktných vitráží. Expozícia sa koná s podporou Goetheho inštitútu v Bratislave.

Druhou výstavou je nová séria fotografií Lucie Stráňaiovej v priestore pre mladé umenie GCM Project Room. Jej názov Tá krajina potvrdzuje tematiku expozície. Podľa kurátorky Barbory Geržovej ide o otvorenú sériu čiernobielych fotografií a negatívov. Tie majú vyslovene experimentálny charakter pričom ich špecifickým prvkom je balansovanie na hrane medzi realitou a abstrakciou. Východiskom je fotografia urobená ako záznam reality bez akejkoľvek digitálnej manipulácie. Na fotografiách je výsek konkrétnej krajiny, ktorý však nemá dokumentárny charakter, práve naopak. Vďaka premyslenej práci s expozíciou autorka dosahuje výsledok, ktorý má formálne znaky geometrickej abstrakcie. "Abstrakcia je v tomto prípade aj istou formou vymazávania reality a súčasne oslobodením sa od figúry viažucej sa na príbeh," priblížila výstavu Geržová.

(TASR)