Belkantový klenot znel vo filharmónii

Belkantový klenot znel vo filharmónii - Brownlee

Vráťme sa k večeru 14. júna 2012: ako keby zrenovovaná bratislavská Reduta prežila ešte jeden krst – rozozvučal ju prenádherný hlas excelentného amerického tenoristu, pôvodne vyštudovaného právnika Lawrenca Brownleeho.

Richard Wagner, ktorý reformne „globalizoval" operné divadlo dramatickou vyváženosťou slova a hudby, raz povedal, že opera sa končí dielom Gioachina Rossiniho... Vrcholné diela produkcie tohto velikána prvej tretiny 19. storočia a jeho suity (najmä G. Donizettiho a V. Belliniho) s hedonistickými ozdobami svojich melódií vyžadujúcimi okrem hlasovej dispozície interpreta i mimoriadnu techniku, nielen definujú vrcholné obdobie „belkanta" (krásneho spevu), ale aj dokladajú Wagnerov výrok. Nadchýňa nás ich melodická invenčnosť, ale i jedinečná precítenosť kontúrovaná práve hlasovou okrasou - koloratúrou. Vďaka C. Bartoli, J. Flórezovi a niekoľkým ďalším súčasným spevákom, dnes zasa obdivujeme naplno túto éru vývoja opery.

Impozantný zjav černošského tenoristu očaril svojím brilantným výkonom, takže „standing ovation" dostalo tentoraz skutočnú (a nie snobsky módnu) indikáciu. Neomylnou technikou zvládal najťažšie party Rossiniho opier , aby ich v druhej polovici koncertu zreťazoval exponovanými výňatkami Belliniho a Donizettiho diel vrátane slávnej Toniovej árie z Dcéry pluku so všetkými neomylne vyspievanými „c" výškami...

Orchester Janáčkovej opery v Brne pod elastickým vedením Rakúšana T. Rösnera odkryl taliansku spevnosť a dosahoval nevšednú zvukovú šťavu a požadovanú iskrivosť. Na výkone hosťa nebolo chýb. Koncentrované vystúpenie - pretavený talent s diamantovo vybrúsenou technikou tak prinieslo extratriedny zážitok. Hlasový prejav L. Brownleeho lemovaný krásnou, priam zamatovou farbou a úžasnou ekvilibristikou vyrážali priam dych. Takéto stvárnenie belkantovej éry umožnilo pochopiť popisované mdloby publika v prvej tretine 19. storočia pri výkonoch vtedajších primadon či rovnako uctievaných tenoristov...

Tak ako súčasná renesancia barokovej opery, taktiež vďaka štýlovo zameraným spevákom, aj pokračujúca obroda nádhery operného belkantového odkazu sú dokladom nielen špecifickosti umeleckého útvaru - opery ako takej, ale aj nesmierne mocnej emocionálnosti a šľachetnosti z nej plynúcich. Nevídaný rozmer umeleckého zážitku pokorne a pritom dôstojne a bravúrne poskytol plným priehrštím americký hosť pospolitosti obecenstva 21. storočia v našom hlavnom meste (neskôr i v Košiciach a v Prahe), ktoré ich pochopilo a prežívalo... Bol to unikátny nezabudnuteľný umelecký večer situovaný do nádherného umeleckého stánku Bratislavy, ktoré si takéto sviatky váži, a preto i zaslúži.

Peter Kukumberg

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.