Na Devíne nevystúpil Paška, ani Fico a nakoniec ani Frešo

Hoci 23. apríla 2012 predseda Matice slovenskej Marián Tkáč avizoval na nedeľnej Národnej slávnosti na hrade Devín vystúpenie predsedu parlamentu Pavla Pašku, premiéra Roberta Fica (obaja Smer-SD) a predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavla Freša (SDKÚ-DS), napokon bolo všetko inak.

Ešte v priebehu týždňa sa pre pracovné povinnosti ospravedlnili premiér a šéf parlamentu, Frešo sa napokon zúčastnil len dopoludňajšej časti programu. "Dovoľte, aby som vám odovzdal pozdrav od predsedu BSK, pána Pavla Freša, ktorý sa bohužiaľ nemohol zúčastniť, lebo bol v televízii, kde mal rozhovor," vyhlásil podpredseda BSK Martin Berta, ktorý v príhovore Freša zastúpil.

Pripomenul obrovský význam Konštantína a Metoda pre slovenský národ, ako aj blížiace sa 1150. výročie ich príchodu na Slovensko. "Treba povedať aj to, že miesto Devína sa spája i so štúrovcami, ktorí si na tomto mieste pred 150 rokmi pripomínali výročie príchodu solúnskych bratov na Slovensko," zdôraznil Berta. Pripomenul aj smutnejšiu stránku územia na Devíne. "Po štyridsať rokov nás vďaka železnej opone oddeľovalo od zvyšku Európy," vyhlásil.

"Vážme si toto miesto. Tu určite boli," povedal Tkáč na margo pobytu Konštantína-Cyrila a Metoda. "A bol tu aj Ľudovít Štúr. A tam neďaleko, na fare, v roku 1785 dva mesiace pôsobil Anton Bernolák," pripomenul. Tkáč sa zastal aj názorov, podľa ktorých bol Svätopluk kráľom Veľkomoravskej ríše, a nie iba kniežaťom, ako to tvrdia niektorí historici. "Vraj iba raz ho pápež oslovil ako kráľa. A to mu mal pápež písať každý týždeň?" opýtal sa Tkáč. Časť historikov totiž tvrdí, že jediný zachovaný pápežov list, v ktorom Svätopluka oslovuje titulom kráľ, nie je dostatočným dôkazom.

Matica chce do budúcnosti vyzbierať peniaze na obnovu staroslovanskej baziliky. "Obnovíme baziliku. Otec Babjak (prešovský arcibiskup - pozn. TASR) by chcel, aby to bolo hneď. Hneď to nebude, ale možno už na budúci rok. Župan Frešo, veľká česť mu, povedal, že on do toho ide, aj hmotne a dá aj ľudí. A my ostatní ruky nemáme? Postavíme baziliku," vyhlásil Tkáč za potlesku niekoľkých stoviek zúčastnených ľudí.

Vystúpení rečníkov na strednom hrade na Devíne sa zúčastnili predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík, cirkevné autority a veľvyslanci Bulharska, Macedónska, Ruska a Ukrajiny. Na doobedňajšiu gréckokatolícku liturgiu prišiel aj podpredseda parlamentu Ján Figeľ (KDH), prezidentov kancelár Milan Čič, ktorý na liturgii zastupoval Ivana Gašparoviča, starostka Devína Ľubica Kolková a expredseda KDH Ján Čarnogurský.

Arcibiskup Babjak odslúžil popoludní Moleben k sv. Cyrilovi a Metodovi na rekonštruovaných základoch slovanskej baziliky z 9. storočia na devínskom kopci. Macedónsky veľvyslanec pri tejto príležitosti odovzdal Tkáčovi urnu s hrsťou zeme z Ochridu, v ktorom pôsobil veľký žiak Konštantína a Metoda Kliment, a je možné, že je tam aj Gorazdov hrob. "Naozaj sme pozvali veľvyslancov slovanských štátov. Súvisí to aj s tým, že v Bratislave odhalíme na budúci rok súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda a chceli by sme, aby toto súsošie bolo obklopené tumbami z 12 významných miest slovanského sveta. Predsa len Cyril a Metod sú apoštoli Slovanov, takže by sme chceli hrsť zeme z každého štátu. Prvá zemina príde už teraz, bude z Macedónska, z miesta, kde je pravdepodobne pochovaný Gorazd," avizoval Tkáč ešte 23. apríla.

V početnom auditóriu pri základoch baziliky boli prítomní tak gréckokatolíci z celého Slovenska, ktorí mali doobeda svoju historicky prvú púť na Devín, ale aj zástupcovia Matice slovenskej a rôznych národne orientovaných spolkov. V dave bolo vidieť aj vlajky niektorých extrémisticky orientovaných organizácií, do priebehu osláv však nijako nezasahovali.

Prvú gréckokatolícku púť na Devín dopoludnia otvorila archijerejská svätá liturgia v duchu tradície sv. Cyrila a Metoda. Púť bola súčasťou Národnej slávnosti na Devíne, ktorú zorganizovala matica spolu s BSK a prešovským arcibiskupstvom. "Na budúci rok si pripomíname významné cyrilo-metodské jubileum, 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu," povedal prešovský gréckokatolícky arcibiskup metropolita Ján Babjak, ktorý slúžil liturgiu.

Nedeľa bola na Devíne venovaný pamiatke vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ako aj výstupu Ľudovíta Štúra a jeho druhov na devínsky hrad. Počas výstupu na hrad organizátori položili veniec aj k pamätníku obetiam železnej opony. "Chceme si uctiť aj ľudí, ktorí bojovali za našu slobodu," zdôraznil Tkáč.

(TASR)