Štefan Nosáľ oslávi 85. narodeniny, možno aj zatancuje

Umelecký vedúci a choreograf umeleckého súboru Lúčnica prof. Štefan Nosáľ oslávi v piatok 20. januára svoje 85. narodeniny. Pri príležitosti jeho jubilea pripravila Lúčnica programom venovaný jeho životnému jubileu pod názvom "Lúčnica - môj život".

Profesor Ing. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej, okres Zvolen. V rokoch 1947-1953 študoval na Fakulte Inžinierskeho staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave, kde získal titul inžiniera.

Vzťah k ľudovému umeniu získal v rodnom kraji, kde vždy bolo silné folklórne zázemie. Od roku 1949 pôsobil ako tanečník, postupne umelecký vedúci tanca a choreograf skupiny Odzemkári, neskoršej zložky Lúčnice, kde sa v roku 1951 stal umeleckým vedúcim a choreografom súboru. Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) začal v roku 1953 študovať choreografiu. Štúdium ukončil v roku 1957 a ďalej sa venoval choreografii. V rokoch 1972-1992 bol vedúcim katedry tanečnej tvorby na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave. Získal hodnosť docenta a v roku 1980 ho vymenovali za profesora pre odbor choreografie.

Na poste choreografa a umeleckého vedúceho ovplyvnil umelecké smerovanie Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Vyznačujú sa rešpektovaním autentickosti folklórneho materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru.

Z tanečných choreografií, ktoré vytvoril sú známe: Zbojnícky tanec (1950), Detvianska veselica (1952), Stretnutie mladosti (1954), Radvanský jarmok (1955), Jarná voda (1956), Zbojnícka rozprávka (1956), Pod naším Kriváňom (1957), Romano čapašik (1958), Na Liptove (1959), Cepíkový tanec (1961), Goralská ľúbosť (1962), Na obnôcke (1964), Do šóru (1965), Hôrni chlapci (1966), Na detvianskych lazoch (1967), Sviatok na Zemplíne (1968), Širákový (1970), Kresaný (1971), Palicový (1972), Romanes (1972), Ej, husári (1973), Hry (1974), Marmuriena (1975), Pozdišovskí hrnčiari (1978), Hrnčiarsky čardáš (1978), Po valasky od zeme (1978), Priadky (1978), Svadba (1978), Hra a práca (1978), Pieseň a práca (1983), To je Lúčnica (1988). Medzi posledné patria 50 rokov krásy (1998), Pieseň a hra (2001) a 55. výročie (2003).

Choreograficky spolupracoval prof. Štefan Nosáľ aj so Slovenským národným divadlom (SND) v Bratislave, Národným divadlom (ND) v českej Prahe a Belgickou kráľovskou operou v Antverpách. Legendárne Na skle maľované, na ktorom autorsky spolupracoval, malo v SND 640 repríz, čo je absolútny rekord v slovenskom divadle. Autorsky spolupracoval s Československým štátnym filmom, Československou televíziou, Laternou magikou, televíziou Spolkovej republiky Nemecko (SRN). Spolupracoval na filmoch Rodná zem a Rok na dedine.

Spolupracoval s folklórnymi súbormi doma i v zahraničí. Režíroval programy folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej, v Detve. Je tiež autorom publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984) a Môj život Lúčnica (2000).
Prof. Štefanovi Nosáľovi udelili titul Zaslúžilý umelec (1968), titul Zaslúžilý pracovník kultúry (1978) a titul Národný umelec (1989). Vo februári 1997 mu prezident SR udelil za celoživotné dielo štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2002 získal Krištáľové krídlo v kategórii hudba a tanec. V januári 2007 mu prezident SR udelil vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR.

Nie je náhoda, že manželka profesora Nosáľa je lúčničiarka, tak ako nie je náhoda, že práve z dielne speváka Joža Ráža pochádza hit Tanečnice z Lúčnice, roker je jeho zaťom.

(TASR)