Ivan Jančár: GMB má za sebou mimoriadny rok

Uplynulý rok v živote Galérie mesta Bratislavy výnimočný. Nielenže si mestská galéria oslávila 50. výročie založenia, pripravila viaceré výnimočné výstavy s rekordnou návštevnosťou. O zhodnotenie uplynulého roka sme požiadali riaditeľa GMB Ivana JANČÁRA.

- Na rok 2011 sme sa pripravovali veľmi dlho. Podarilo sa nám zorganizovať niekoľko mimoriadnych výstav. Či už to bola výstava Francúzska klasická moderna, výstava skupiny Mikuláša Galandu z rokov 1969-1989, veľmi náročná bola výstava Umenie reštaurovania II. Pre mňa osobne však bola mimoriadne dôležitá výstava Pabla Picassa. Bolo to môj sen, aby sme urobili výstavu tohto velikána, a v spolupráci s madridským Múzeom kráľovnej Sophie sa nám to napokon podarilo. Zapožičali nám cyklus 101 grafických listov La Suite Vollard, ku ktorej doplnili aj štúdiu k Picassovej Guernice. Príprava bola veľmi náročná, pretože tieto listy môžu byť zapožičané iba na 3 mesiace a potom musia byť kvôli ochrane dva roky v depozite. Zhruba v tom istom čase sme mali výstavu Davida LaChapella, ktorú sme dostali takpovediac na tanieri. Na túto výstavu išli aj obrovské prostriedky do propagácie a tu sa ukázala sila reklamy. Predpokladal som, že na Picassa príde viac návštevníkov, napokon na LaChapella prišlo 17,5 tisíc návštevníkov a na Picassa 13,5 tisíc. Okrem toho sme mali množstvo menších výstav. Za dôležité považujem, že sa nám podarilo zmapovať 50-ročnú histórie galérie a vydať k tomu publikáciu, kde sú uvedené všetky výstavy, ktoré v Galérii mesta Bratislavy za polstoročie boli. Celkovo bol minulý rok veľmi úspešný, keď sme vydali 11 publikácií.

Uplynulý rok ste pritom mali, rovnako ako ďalšie mestské príspevkové organizácie, znížený rozpočet. Znamená to, že galéria si dokáže na seba zarobiť?

- Bolo to pre nás dosť náročné, ale aj vďaka tým dvom výstavám s vysokou návštevnosťou sa to podarilo zvládnuť. Na výstavu LaChapella sme nemali prakticky žiadne náklady, na výstavu Picassa naopak boli vysoké - asi 100 tisíc eur. Z toho sme si však 70 tisíc dokázali zohnať od sponzorov a zvyšok pokryli tržby zo vstupného. Táto výstava nebola stratová ani zisková, ale bola mimoriadnou propagáciou galéria.

Čo pripravuje Galéria mesta Bratislavy na rok 2012?

- Nebude taký hviezdny, ako ten predchádzajúci, ale aj v tomto roku pripravujeme viaceré kvalitné výstavy. Ide o výstavu zo zbierok Bohumila Hanzela, ktorý má skvostnú zbierku zakladateľov slovenského výtvarného umenia a skupiny M. Galandu. Výstava Pocta Picassovi prinesie jediný Picassov obraz, ktorý je na Slovensku, a diela českých, španielskych a slovenských maliarov, ktorí sa nechali inšpirovať kubizmom.

Galéria mesta Bratislavy v tomto roku spúšťa digitalizáciu zbierok. Aký to má význam pre galériu a návštevníka?

- Projekt digitalizácie zbierok sa rozbehne už na jar tohto roka a týka sa všetkých galérií a múzeí na Slovensku. V praxi to znamená, že v nasledujúcich 3-4 rokoch by sa malo zdigitalizovať približne 80%  z celkového počtu 35 000 diel, ktoré má galéria v zbierkovom fonde. Je to niečo úžasné a považujem to za jeden z najlepších projektov, ktorý bol v oblasti kultúry realizovaný pre zachovanie kultúrneho dedičstva. Takto zdokumentované diela budú prístupné na vedecké účely a na prípravu výstav. V budúcnosti, keď budeme chcieť reprodukovať dielo, nebude ho treba vyberať a prevážať z archívu, ale bude prístupné v tejto digitálnej databáze.

V Bratislave a najmä v jej centre je veľká koncentrácia galérií a tým aj veľká konkurencia. Či už ide o súkromné galérie, alebo štátne. Ako sa darí mestskej galérii v tejto silnej konkurencii?

- Darí sa nám veľmi dobre. Nemám ešte výsledky návštevnosti ostatných galérií za minulý rok, ale som presvedčený, že naša galéria mala najvyššiu návštevnosť. To, že je v Bratislave veľa galérií, nevnímam ako konkurenciu. Naopak, ako výhodu. Čím je viacej galérií s kvalitným programom, tým je to lepšie, lebo návštevníci, ktorí prídu do jednej galérie, pôjdu aj do ďalšej. Nemyslím si, že našou prvoradou úlohou je predháňať sa v počte návštevníkov, ale sprostredkovať ľuďom duchovné hodnoty, aby tento národ bol kultúrny a návšteva kultúrnych podujatí a výchova umením bola preň dôležitá.

A darí sa vám to?

- Do veľkej miery sa to darí. Máme aj špeciálny program pre deti a mládež, kde sa rôznymi formami snažíme prilákať týchto potenciálnych návštevníkov. Je to napríklad aj program Umenie zblízka, v rámci ktorého zasielame do škôl výtvarné materiály, ktoré deti interpretujú. Minulý rok sa nám do tejto akcie zapojilo viac ako 300 slovenských škôl, čo je úžasné číslo. Toto je jedna z metód, ako prilákať návštevníkov do galérie. Žiaľ, naše školstvo zatiaľ nie je na takej úrovni, aby výchova detí k umeniu bola dostatočná, množstvo ľudí dnes nerozumie súčasnému výtvarnému umeniu,. Deti k nám samozrejme aj chodia  do galérie,  sadnú si na podušky a profesionálny lektor im rozpráva o umení, kreslia alebo sa snažia interpretovať umenie ináč ako boli zvyknuté doposiaľ. Súčasné umenie je dosť náročné na vnímanie a treba s otvoreným srdcom príjmať jeho posolstvo. Najviac otvorené srdcia majú práve deti, preto je najlepšie začínať u nich.

Vlani ste mali dve výstavy s výnimočnou návštevnosťou. Aká je návštevnosť bežnej výstavy v Galérii mesta Bratislavy?

- Veľmi ťažko povedať. Robíme aj výstavy, kde vopred vieme, že príde málo návštevníkov. Potrebujeme ich však urobiť preto, aby sme ukázali, že aj takéto umenie existuje. Ako príklad poviem výstavu Hanne Darboven, ktorá je významná európska umelkyňa a je zastúpená vo väčšine svetových galérií súčasného umenia. Jej meno však u nás nie je príliš známe, tak mala minimum návštevníkov a aj pre nich  nebolo jednoduché ju vnímať. Treba to však robiť krôčik po krôčiku. Viem, že keď urobím výstavu Alfonsa Muchu alebo Josefa Ladu, príde veľmi veľa ľudí a nemusím  robiť veľkú reklamu. Takže je výstava, na ktorú nám príde 1000 návštevníkov a je výstava, ktorú si príde pozrieť 20 000 návštevníkov.

V Bratislave sa teraz opäť intenzívne a emotívne hovorí o kunsthalle. Ako vnímate z pohľadu riaditeľa mestskej galérie diskusiu o tom, kde má byť a aká by mala byť kunsthalle?

- Bratislava jednoznačne kunsthalle potrebuje. Bol som v prípravnom výbore, ktorý pripravoval jej založenie pod názvom Centrum vizuálnych umení a som presvedčený, že keby sa tento projekt realizoval v tej podobe, ako bol vypracovaný, bolo by to obrovským prínosom pre výtvarné umenie. Spojenie s Danubianou nepovažujem za najšťastnejšie,  Danubiana je jednoducho iným typom inštitúcie ako kunsthalle.

Pôvodne pre účely výstav vznikol aj súčasný Dom umenia na Námestí SNP, kde bol v minulosti aj vysokoškolský klub V-klub. Bol by pre kunsthalle, aj napriek tomu, že nie veľký, tento objekt vhodnejší?

- Hlavným problémom nie je veľkosť, tá by bola v Dome umenia aj dostačujúca. Pre kunsthalle sú dôležitejšie iné faktory - to je najmä lokalita, ktorá je v prípade Domu umenia veľmi dobrá, financie, s ktorými môže takáto inštitúcia disponovať, a samozrejme jej celková koncepcia. Keby sa niekoľko miliónov eur dalo do rekonštrukcie Domu umenia a následne do prevádzky Centra vizuálnych umení v týchto priestoroch, mohla by z toho byť špičková inštitúcia. Pri kunsthalle je dôležité, aby na post riaditeľa bol konkurz, čo bola v našom projekte jedna z hlavných požiadaviek. Kunsthalle nie je v zásade zbierkotvorná inštitúcia, ale mapuje aktuálne trendy súčasného slovenského aj svetového výtvarného umenia.

V areáli Slovnaftu sa rodí ďalší výstavný priestor, ktorý vzniká zo starých výrobných hál. Ako vnímate vznik galérií na periférii mesta?

- Ako som už povedal, čím bude v meste viac galérií a priestorov pre výtvarné umenie a kultúru, tým to bude lepšie. A je jedno, či je to v centre mesta alebo na periférii. Ide o to, aký program bude mať, čo prinesie ľuďom. Ak niekde vznikne galéria, ktorá bude vystavovať gýče a návštevníkom bude rozprávať, že toto je umenie, tak im len pokazí vkus. Slovnaft je veľmi bohatý podnik, ktorý si môže dovoliť financovať existenciu vlastnej galérie a ak si tam dosadí šikovných kurátorov a bude mať dostatok finančných prostriedkov, tak sa to môže stať vynikajúcim výstavným priestorom aj s výstavami, ktoré asi iné inštitúcie nebudú môcť dovoliť.