Pred 95 rokmi zomrel cisár František Jozef I.
Cisár František Jozef I. vládol rakúsko-uhorskej monarchii 68 rokov. Zomrel pred 95 rokmi 21. novembra 1916 vo Viedni uprostred prvej svetovej vojny. Dožil sa 86 rokov.
Narodil sa 18. augusta 1830, na trón nastúpil vo veku 18 rokov. Jeho ctižiadostivá matka ho od malička pripravovala na to, že bude cisárom. Dril, ktorému bol podrobovaný od detstva v ňom vypestoval celoživotné návyky. Napríklad ráno skoro vstával, bol pracovitý, dôsledný, pedantne sa venoval štátnickým záležitostiam. Obdivuhodne sa dokázal ovládať. Bol však nepriateľom demokratizačných reforiem a občianskych slobôd, vrátil sa k absolutistickej vláde.
Vo februári 1853 podnikol na neho útok fanatik, cisár sa však zo zranení zotavil. Oženil sa v apríli 1854 s mladučkou Alžbetou, známou pod menom Sissi. Po svadbe udelil čiastočnú amnestiu. Po narodení princeznej Gizely 12. júla 1856 udelil amnestiu všetkým odsúdeným za činy politické aj za urážku veličenstva. Spočiatku šťastní manželia sa neskôr odcudzili a cisár udržoval vzťah s herečkou Katarínou Schrattovou.
Mal vzťah k armáde, nosil takmer výhradne uniformu. Spával na úzkom vojenskom lôžku, po krajine cestoval vlakom vo svojom salónnom vozni. V roku 1857 začal s reformou armády, ktorú si vyžiadali nové pomery. V roku 1868 vydal rozkaz o zavedení všeobecnej brannej povinnosti. Základná vojenská služba odvtedy trvala tri roky.
V Bratislave otvoril v decembri 1890 prvý pevný most cez Dunaj, ktorý sa volal podľa neho, Most cisára Františka Jozefa (dnes Starý most).
Vo Viedni dal okrem kostolov postaviť novú budovu Opery. Slávnostne ju otvorili za jeho prítomnosti v máji 1869 predstavením Don Giovanni od Wolfganga Amadea Mozarta. Jej výstavba trvala sedem rokov. Cisár spočiatku nedovolil, aby sa v jeho budove konala zábava s tancom. Až v roku 1877 umožnil v opere soirée, na ktorom tanec nebol oficiálne povolený. Podľa dobovej tlače však po polnoci Viedenčania nezapreli svoju krv a guráž, neodolali mámivej hudbe a začali tancovať. To bol prvý ples vo viedenskej Opere.
Pri príležitosti 50. výročia jeho vlády v roku 1897 postavili vo viedenskom zábavnom parku Prátri ruské kolo s 15 kabínami vysoké 64 metrov, ktoré po rekonštrukciách slúži dodnes.
V pekných malých rakúskych kúpeľoch Bad Voslau majú tiež pamiatku na cisára. Je ňou rozhľadňa, murovaná hranatá veža zakončená cimburím, odkiaľ sa návštevník môže kochať výhľadom. Inou rozhľadňou sa pýši malebné mestečko Moedling neďaleko Viedne, táto vzdušná veža s tromi poschodiami vztýčená uprostred lesa pri cisárovom jubileu je z liatiny.
(TASR)