Len kvapky... na naše unavené čelá

Hra Reinera Wernera Fassbindera, ktorú napísal v roku 1964 ako devätnásťročný, ...len kvapky na horúce kamene..., nebola doteraz uvedená na Slovensku, ani v Česku.

Študenti 4. ročníka herectva a 5. ročníka réžie a dramaturgie na VŠMU si trúfli text ponúknuť bratislavskému divákovi a premiérovo hru uviedli na Malej scéne VŠMU, Dostojevského rad 7. A teraz môžu s napätím čakať na ohlas. Hra totiž hovorí o najintímnejších súčastiach a vnútorných pocitoch človeka výsostne sexuálnym spôsobom, cez jeho sexuálnu identitu, vzťahmi s mužmi či ženami.

Súhlasím síce s tvorcami, že text nie je povrchný a banálny, pravdou však zostáva, že na javisku sa odohrávajú temer sexuálne orgie. Aj keď mi zostáva záhadou, prečo mladí v súčasnosti siahajú práve po takýchto témach, aby vyslovili svoju generačnú výpoveď, je pravda, že hry sa mladí herci a realizátori zmocnili s nadhľadom a humorom.

Dej strháva ružové okuliare a zdá sa, že svet treba vnímať cez množstvo mužov či žien, ktoré nám prejde posteľou, lebo aj láska možno nemá cenu. Aspoň taká bola pravdepodobne skúsenosť mladého Fassbindera, keďže hra má úzku súvislosť s jeho osobným životom, dokonca by sme ju mohli označiť ako autorovu autobiografiu.

Fassbinder, rovnako ako hlavná postava hry Franz, hľadal po celý život svoju identitu, či už sexuálnu, mužskú alebo ľudskú. Možno som si v tejto chvíli dala odpoveď na otázku, prečo študenti siahajú práve po takýchto textoch, sami sú vo fáze hľadania. Prekvapuje ma však drsnosť, ktorá sa v ich výbere prejavuje a túžba po kráse a nehe je prezentovaná len v rovine nenaplnených nádejí.

Fassbindera však uchopili do svojich rúk citlivo a najmä vtipne a s pochopením. Pod touto snahou je podpísaný režisér predstavenia A. Korenči, prekladateľka S. Waradzinová a v hlavných postavách T. Vravník, M. Jánoš, K. Tóthová/R. Poláková, D. Matušová/Andrea Vozárová. Hra je určená len dospelým divákom.

Dáša Šebanová

Fassbinderovu hru zobrali herci citlivo, ale najmä s pochopením.
FOTO – archív