Kráska a zviera - cit a bohatstvo ducha

Kráska a zviera, príbeh o poznaní a viere, o vernosti a sile lásky či význame sebaobetovania, je prvou rozprávkou, ktorú Bratislavské bábkové divadlo ponúka v roku 2009 svojim divákom.

Príbeh podľa rozprávky madam LePrince de Beaumont z roku 1757 zdramatizoval významný český spisovateľ František Hrubín a do slovenčiny ho s typicky poetickou nehou a slovnou bravúrou preložil Milan Rúfus.

Obaja básnickí velikáni tak nemalou mierou prispeli k celkovému vyzneniu diela, ktoré očarúva najmenších divákov (rozprávka je určená deťom od 5 rokov) až po dospelých, ktorí ešte nezabudli, aké je pekné veriť v hlboký cit.

Viac ako 30 rokov bola táto rozprávka po jej vzniku uverejňovaná v rôznych magazínoch. Už vtedy to bol obrovský literárny úspech. Je preto prirodzené, že aj dnes patrí Kráska a zviera k najznámejším a najobľúbenejším príbehom. Jej posolstvo je všeľudské a s malými obmenami v detailoch príbehu ho poznajú dnes národy celej Európy.

Bratislavské bábkové divadlo pripravilo v súzvuku s týmito reáliami nežný a podmanivý príbeh v réžii Pavla Poláka, keď sa na scéne objavujú bábky aj herci, aby tlmočili detskému divákovi dej s prastarými motívmi lásky a nenávisti či kliatby prekonanej silou citu.

Pod scénu, bábky a kostýmy sa podpísal Jaroslav Milfajt, postavy Krásky, jej sestier, otca, obludného zvieraťa večných démonov divákom tlmočia Jana Lieskovská, Miriam Pavelková, Miroslava Dudková, Andrej Kováč a Michal Adam.

Tvorcovia inscenácie vložili do tohto pôvabného dielka um aj srdce a vyvinuli maximálnu snahu priniesť obrazovo zaujímavý a textovo obsažný príbeh so silne poetickým podtónom. Ten deťom tlmočí najušľachtilejšie myšlienky ľudského ducha a povznáša nielen ich zvedavé oči smerom k javisku, ale aj ich vnútro k métam, ktoré by pre nás dospelých nemali byť nedosiahnuteľné. Najmä ak ide o naše deti.

Hra je venovaná pamiatke zosnulého veľkého básnika slovenskej literatúry Milana Rúfusa.

Dáša Šebanová

Kráska a zviera je jedným z najobľúbenejších rozprávkových príbehov.
FOTO - Martin Dubravay