Fašiangové zvyky majú antické korene

Fašiangové obdobie je odpradávna spojené so zábavou a rôznymi zvykmi, ktoré sú v Európe pomerne jednotné, ale zároveň majú špecifické regionálne a etnické prvky.

Fašiangmi sa označuje obdobie od Troch kráľov, teda od šiesteho januára, do Popolcovej stredy, ktorá je 40 dní pred Veľkonočnou nedeľou (tento rok pripadá Popolcová streda na 1. marec). Posledný deň fašiangov - deň pred Popolcovou stredou - je na mnohých miestach dodnes spojený s obradom pochovávania basy, ktoré je rozlúčkou s fašiangmi. Podľa starých predstáv o rozdelení roka na leto a zimu tvorilo fašiangové obdobie prechod medzi zimným a letným obdobím. Od dávnych čias až dodnes sú fašiangy časom hojného jedenia, pitia a zábavy. Dostatok jedla a pitia mal priniesť prosperitu do ďalšieho obdobia, zároveň bol protipólom blížiaceho sa 40-dňového pôstu, ktorý na sklonku 4. storočia zaviedla kresťanská cirkev.

Názov fašiangy pochádza z nemeckého slova Faschang, ktoré má korene v staronemeckom výraze vast-schane, čo znamená výčap a nápoj pred pôstom. Na našom území je od veľkomoravského obdobia, teda od 9. storočia, známy starší názov mjasopust.

Mnohé fašiangové zvyky majú pôvod v antických slávnostiach, ktoré sa nazývali saturnálie, luperkálie (očistné slávnosti pastierov), dionízie, bakchanálie, mamurálie (na počesť boha Marsa - 14. marec) či liberálie (na počesť boha Bakcha - 17. marec). V starom Ríme boli tieto sviatky plné rôznych zvykov. Súčasťou týchto zvykov bolo ladenie jedál na hroby a vykonávanie rôznych obradov v maskách.

Fašiangy sa oslavovali a dodnes oslavujú vo všetkých vrstvách spoločnosti. Napriek tomu, že medzi fašiangmi v mestách a na dedinách sú rozdiely, jedným zo spoločných znakov sú práve masky. V mestách organizovali fašiangy najmä cechy a po ich zániku ostali hlavnou udalosťou fašiangového obdobia plesy a bály - fašiangy sa časovo prakticky kryjú s plesovou sezónou. Na dedinách sú aj dnes spojené so zabíjačkami, svadbami, obchôdzkami maškár a muzík po dedinách. Počas fašiangov bolo zvykom, že mládež v maskách obchádzala celú dedinu, navštevovala jednotlivé domy, v ktorých tancovali s domácimi a oni ich za to obdarovali.