Stavebné úrady predsa nie sú úplne bezmocné

V súvislosti s diskusiou o pamätihodnostiach mesta, v neposlednom rade aj v rámci procesov okolo novej výstavby, sa dozvedáme názory stavebných úradov o ich bezmocnosti.

Vari najviac lamentuje Staré Mesto a jeho starosta, hoci podobné názory počuť aj z iných miest. Zástupcovia stavebných úradov svoju pôsobnosť často degradujú na polohu pasívneho koordinátora stanovísk a vyjadrení účastníkov stavebného konania. Vraj ak sú všetky kladné, stavebný úrad nemôže odmietnuť zámer stavebníka.

Stavebné konanie vykonáva stavebný úrad s účastníkmi podľa správneho poriadku, v jeho pôsobnosti je výsledok konania podľa podmienok, podkladov a dokladov stavebníka a ostatných účastníkov, resp. dotknutých subjektov.

Podľa paragrafu 62 ods. 3 stavebného zákona síce stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad, ako aj posúdenie vyjadrení ostatných účastníkov konania, no ani v prípade všetkých kladných vyjadrení nemôže automaticky zámer stavebníka schváliť a stavebné (či búracie) povolenie vydať.

Stavebný úrad má totiž podľa stavebného zákona (paragraf 62 ods.1) najmä preskúmať (okrem iných podmienok) aj to, či predložená dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, atď.

Vari nie je verejným záujmom kvalitné, bezkonfliktné a estetické prostredie miest a obcí? Vari životným prostredím v intraviláne sídla nie je v prvom rade obytné prostredie? Humánne a lákavé prostredie pre život spoluobčanov kdekoľvek ho obec/mesto pod záštitou stavebného úradu spoluvytvára a buduje (obnovuje, rekonštruuje)?

Nuž, neviem ako niektorí primátori alebo starostovia, no ja na čele stavebného úradu by som skúmal aj (alebo najmä) takéto atribúty navrhovanej stavby alebo stavebného celku. Ak sa to (a v Bratislave zvlášť osobitne) nerobí, tak nie vinou zlého stavebného zákona, ale vinou nepochopenia poslania a úloh stavebných úradov.

V prvom rade musí byť stavebný úrad odhodlaný využiť možnosti vytvorené stavebným zákonom, nie sa stať hračkou v rukách stavebníkov alebo záujmových skupín. Je nedôstojné, ak teraz táto pôsobnosť zlyháva na neochote, alibizme, výhovorkách, pokrytectve.

Jaroslav Liptay, Bratislava
LIST ČITATEĽA