Somáre na Hviezdoslavovom námestí
Až do konca novembra sa Bratislavčania môžu cítiť na Hviezdoslavovom námestí ako na šírošírych pastvinách talianskeho juhu. Prechádzka medzi pôvabnými oslíkmi, ktorých môžu pohľadiť a kontaktovať tvárou v tvár, nepochybne vnáša sviežosť do ulíc mesta.
Fotografie talianskeho majstra Oliviera Toscaniho vystavené v rámci Mesiaca fotografie však majú splniť aj iný účel. Oliviero Toscani - syn prvého fotožurnalistu Corriere Della Sera sa narodil v roku 1942 v Miláne a vyštudoval forografiu a dizajn na Univerzite umenia vo Švajčiarsku (1961-1965).
Ako fotograf pre módu spolupracoval s medzinárodnými časopismi ako Elle, Vogue, GQ, Harper's Bazaar, Esquire, Stern, Liberation a mnoho ďalších. Jeho práce boli vystavované na Bienále v Benátkach, Trienále v Miláne a v múzeách moderného umenia v Mexico City, Helsinkách, Ríme, Lausanne, vo Frankfurte, v Sao Paolo a iných mestách. Bol ocenený štyrmi Zlatými levmi na festivale v Cannes, Unesco Grand Prix, dvoma Grand Prix d´Affichage atď.
„Oliviero Toscani vystavuje farebné fotografie veľkého formátu v historickom centre na Hviezdoslavovom námestí. Takýto typ prezentácie pod holým nebom a v monumentálnych rozmeroch pripomína mnohé diela, ktoré ho preslávili v celom svete, prostredníctvom reklamy na značku Benetton.
„Toscani sa na rozdiel od svojich kolegov, ktorí pracujú v oblasti módy, nepozastavuje nad luxusom, nad telom, ktoré pripomína krásu a zdravie, ale zaoberá sa sociálnymi témami a drámou utrápeného dnešného sveta. Upozorňuje na témy, ktorým reklama zámerne nevenuje pozornosť,“ hodnotí ho znalec umenia Marco Gerbi. A čo chce Toscani tlmočiť Bratislavčanom?
„Ľudia si myslia, že žijú v privilegovanom prostredí, kde všetko pôsobí krásne a temer bezchybne. Nové technológie a každý softvér ich vzrušuje. Takýmto spôsobom ospravedlňujú svoju lenivosť. Ľudia sú posadnutí každou technológiou a naivne si myslia, že spasí svet. No všetky ich technológie sú iba spôsobom, ako sa zamestnať a nemať čas vážne sa nad niečím zamyslieť. Ľudské bytosti sa stávajú veľmi lenivými. A predsa nazývajú somármi nás. Oni sami sú dokonalými somármi!“ Somáre.
(dš)