Radošinci to majú radi slovenské

V decembri, tesne pred Vianocami v roku 1985 napísal Stanislav Štepka Milanovi Lasicovi list. Píše v ňom o svojej túžbe napísať hru o slovenskom vynálezcovi svetového mena Jozefovi Murgašovi.

Svoj sen autor naplnil o vyše dvadsať rokov neskôr. Radošinské naivné divadlo premiérovo uviedlo vo svojom sídle na Škultétyho ulici 5 hru Niekto to rád slovenské.

A nie je to len hra o fyzike, ktorej zákony Stanislav Štepka uznáva, i keď, ako sám priznáva, skoro vôbec nepozná. Takisto to nie je len rozprávanie o veľkom, počas svojho života neuznanom, vedcovi. Okrem encyklopedických znalostí sa na predstavení divák dozvie niečo aj o osobnom živote Jozefa Murgaša, jeho citoch, vnemoch a prežívaniach. A to všetko na pozadí dvadsiatych rokoch 20. storočia, keď do Ameriky na veľkých, obdivuhodných lodiach neodchádzali len veľkí vedci, ale aj prostí ľudia, ktorých dopredu hnala túžba za lepším životom.

Štepkova hra divákom čosi povie aj o tom, či obdivovaná a zveľaďovaná Amerika skutočne plní sny tak, ako to hlása pomaly už reklamný slogan. Text rozpráva o snoch jednoduchých ľudí, ale aj o mafiánskych praktikách talianskych či amerických bossov, túžbe po uznaní, ktorá je taká silná, že ak ju človek nedosiahne vlastnými schopnosťami, potupí a zneužije iného.

Radošinskou poetikou, jednoduchými, no závažnými slovami, sa autor prihovára k divákom, aby ich obohatil znalosťami o vede, ale aj o umení, histórii a starým známym tvrdením, že doma nikto nie je prorokom.

Na hudbu Ľ. Čekovskej napísal Stanislav Štepka aj texty piesní, bez ktorých si už predstavenie divadla ani nevieme predstaviť. Hudobné podklady nahral orchester Bratislava Hot Serenaders. V réžii Juraja Nvotu sa v kostýmoch a na scéne Mony Hafsahl predstavia Michal Kubovčík, Nela Pocisková, Michaela Szőcsová, Mojmír Caban, Dominika Kleisová, Richard Felix, Maruška Nedomová, Ladislav Hubáček, Marcela Vilhanová, Milan Šago, Vladimír Svítek a Stanislav Štepka.

Dáša Šebanová

Niekto to rád slovenské v podaní Radošinského naivného divadla.
FOTO - Ctibor Bachratý