Pri ováciách publika som sa cítil ako člen Beatles

Riaditeľom jubilujúceho Umeleckého súboru Lúčnica je Mgr. Marián TURNER, ktorý prezradil, čo všetko preňho, ale aj pre jeho kolegov znamená byť členom tohto svetoznámeho súboru.

Čo vám Lúčnica priniesla do života, akými slovami by ste jej zablahoželali, keby sme toto umelecké teleso dokázali personifikovať?

- Svoje jubileum oslavuje Lúčnica v roku, keď si pripomíname aj 90. výročie vzniku Československa. A Lúčnica sa stala neoddeliteľnou súčasťou slovenskej aj spoločnej histórie. Osobne môžem posudzovať Lúčnicu minimálne z troch rôznych aspektov. Ten prvý aspekt je divácky. Strhujúce choreografie prof. Štefana Nosáľa, podmanivá hudba Sveťa Stračinu, Tibora Andrašovana, Eugena Suchoňa, Jána Cikkera, Alexandra Moyzesa a mnohých iných, ako aj nádherne výtvarne riešené kroje a najmä špičkové výkony interpretov - to všetko je veľmi pôsobivé. Druhý aspekt môjho pohľadu je interpretačný, keďže som v Lúčnici pôsobil od roku 1984 ako flautista. Niekedy som sa vďaka ováciám publika v plných divadlách, v amfiteátroch či na veľkých štadiónoch cítil ako člen Beatles. Tretí aspekt je manažérsky, keďže rok a pol pôsobím vo funkcii riaditeľa tohto umeleckého súboru. Úcta k tradíciám v čo najkvalitnejšom umeleckom podaní, rozvoj nových kontaktov doma i v zahraničí, ale aj kvalitná prezentácia Lúčnice na verejnosti i v médiách, to sú hlavné kritériá mojej práce. Ako životnú príležitosť vnímam možnosť pracovať s takou osobnosťou slovenskej kultúry, akou je prof. Štefan Nosáľ.

Akú úlohu zohrala Lúčnica v kultúrnom živote Bratislavčanov v minulosti a čím obohatí ich nasledujúci „umelecký“ život?

- Vystúpenia Lúčnice boli od začiatkov jej pôsobenia neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života Bratislavy. Členskú základňu súboru tvorili mladí talentovaní a nadšení ľudia, väčšinou vysokoškolskí študenti, študujúci v Bratislave. Táto progresívna intelektuálna spoločnosť bola hybnou silou mesta, jeho módy, názorov a pokroku. Mnohí členovia súboru sa potom veľmi úspešne zaradili do profesionálneho života a dosiahli až svetové uznanie.

Čo prináša umelecký program k 60. výročiu Lúčnice, kde budú predstavenia a čím je oproti iným programom výnimočný?

- Program k 60. výročiu je retrospektívou, mapujúcou celé toto úspešné obdobie. Hlavný dôraz je na programových číslach zložených z choreografií prof. Nosáľa, no diváci uvidia i tance doc. J. Blaha a Mgr. Urbana. Po 40 rokoch sa predstaví na spoločnom javisku s tanečným súborom i spevácky zbor Lúčnica. Samostatné dva premiérové sólové výstupy, skomponované špeciálne pre toto výročie, má i orchester Zlaté husle, ktorý celý večer sprevádza aj všetky ostatné programové čísla. Scenár a dramaturgiu tohto programu pripravil prof. Nosáľ špeciálne pre toto jubileum. Vystúpenia budú v bratislavskom Istropolise od 21. novembra do 1. decembra 2008, vždy o 19.00 hodine.

Ako vnímajú diváci Lúčnicu doma i v zahraničí?

- Vystúpenia robíme pre obecenstvo. Je našou prioritou poskytnúť mu maximálny umelecký zážitok. Darí sa to už 60 rokov doma i vo svete a verím, že sa to bude dariť takto aj naďalej. Na Slovensku sa hovorí: „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!“ a toto nádherné dedičstvo je potrebné zachovať s veľkou úctou, sú to naše korene a pri dobrej starostlivosti aj naša budúcnosť.

Zhovárala sa Dáša Šebanová