V divadle tanca vzlietol Vták ohnivák

Slovenské divadlo tanca uviedlo na svojej domovskej scéne, v divadle Heineken Tower Stage na Pribinovej 25, svoju prvú inscenáciu, predstavenie v réžii a choreografii Jána Ďurovčíka Vták ohnivák.

Tanečné divadlo Vták ohnivák uzrelo svetlo sveta už v roku 1997, keď bolo zrealizované pre Bratislavské divadlo tanca. V januári 2004 predstavenie uviedlo Národné divadlo v Tokiu, kde ho autor a režisér naštudoval so súborom Tokyo Metropolitan City Ballet, aby sa v obnovenej, prepracovanej a dlhšej verzii po štyroch rokoch opäť dostalo pred bratislavského diváka.

Ján Ďurovčík je okrem choreografie aj autorom libreta a silný príbeh je aj silnou stránkou predstavenia. Hudba Igora Stravinského umocňuje celkové vyznenie tanečného posolstva, ktorým je výzva.

Aj keď prvá časť sa odohráva v prenesenom význame v bahnitých roliach územčistých sedliakov, svojou vzletnosťou a belobou ich nakoniec pohltí vzduch, priestor, jemnosť, neha, cit a v neposlednom rade aj láska. Gumáky a rozoraná zem totiž nemusia predstavovať len slovenský vidiek, ale aj náš vnútorný svet, klietku, ktorú sme si svojimi zvykmi a tvrdohlavou zadubenosťou vytvorili okolo svojej duše.

Ďurovčík sa so svojimi tanečníkmi pokúša prelomiť putá a oslobodiť širokokrídleho vtáka, aby vzlietol. Niekedy sa mu to darí viac, inokedy menej.

Podstatné je, že vták vzlietne a oslobodí nielen ducha zo zajatia predsudkov, ale navodí aj atmosféru voľnosti a vzdušného tanca, ktorý predstavitelia Slovenského divadla tanca prinášajú na scénu. Sú to Marianna Paulíková, Silvia Beláková, Petra Černová, Soňa Hrončoková, Lucia Mankovecká, Ján Špoták, Ivan Martiš, Lukáš Onufer a Ladislav Cmorej.

Na scéne predvádzajú divadlo, ktoré spája prvky činohry a tanca, aby naplnili hlavné motto predstavenia: „Prelom putá viery a tradície, zoškrab pleseň zhnitej mysle... a vzlietni... prosím!“

Dáša Šebanová

V úlohe matky sa predstavuje Lucia Mankovecká (vľavo), dcérou je Petra Černova.
FOTO - Mayo Hirc