Pamätihodnosti a možnosti mesta na ich ochranu

Bratislavská samospráva má s efektivitou inštitútu ochrany pamätihodností, na rozdiel od viacerých miest a obcí na Slovensku, zjavne problém.

Mesto pritom v tejto oblasti disponuje viacerými účinnými nástrojmi. Sú to v prvom rade významné a silné regulačné nástroje stratégie rozvoja mesta, ako aj nástroje pozitívnej motivácie.

V záujme zachovania, zveľaďovania, vhodného využitia a najmä uplatnenia hodnôt pamätihodností môže samospráva regulovať predovšetkým a najúčinnejšie samu seba a rozhodovanie svojich orgánov. Môže tak robiť všade tam, kde uplatňuje zverené kompetencie stavebných úradov.

Mesto môže plne ovplyvňovať zachovanie, budúce využitie a prípadné zmeny nehnuteľností v mestskom vlastníctve, ktoré sa rozhodne previesť na nového vlastníka. Každého nadobúdateľa tohto majetku a investorov novej výstavby v prostredí zachovaných pamätihodností môže veľmi účinne usmerniť formou zmluvne dohodnutých záväzkov, podmienok a limitov. V prípade ich nedodržania je možné takého investora blokovať pri vydaní územného, ako aj stavebného povolenia, alebo trvať na vrátení majetku za nadobúdaciu cenu a pod.

Správanie vlastníkov nehnuteľných pamätihodností a jednotlivých stavebných investorov môže samospráva účinne a silou zákona regulovať dokumentáciou územného plánu zóny a v ňom zadefinovaných podmienok, možností zmien a úprav v danom území. Mnohé otázky je možné upraviť formou všeobecne záväzných nariadení.

Uskutočnené boli, alebo sa ešte len pripravujú, asanácie viacerých bratislavských historických objektov, ktoré vo väčšine prípadov niesli (nesú) hodnoty vyslovene miestneho významu a mali byť chránené v prvom rade ako pamätihodnosti. Niektoré z nich (napr. areál PKO) súkromným vlastníkom predávalo predsa mesto, ktoré sa úplne vzdalo svojich možností regulácie zámerov nových vlastníkov stavať na týchto nehnuteľnostiach. Bratislava už takmer tradične vpúšťa „megainvestorov“ do vopred nepripravených území a dodatočne od nich žiada spracovanie územných plánov zón, ktoré si oni logicky prispôsobia svojim zámerom.

Medzi nástroje pozitívnej motivácie jednotlivých vlastníkov pamätihodností patrí priama finančná podpora zo zdrojov, ktoré si obec na tento účel môže zriadiť a podľa vlastných kritérií poskytovať jednotlivým majiteľom.

Za všetky príklady mimo hlavného mesta nech poslúži napr. Ružomberok a jeho lokalita svetového dedičstva Vlkolínec, kde každoročne na vysúšanie ľudových domov a opravy ich striech mesto jednotlivým vlastníkom poskytuje nemalé finančné dotácie bez ohľadu na to, či ide o kultúrne pamiatky alebo pamätihodnosti. Podporu obnovy kultúrnych pamiatok a pamätihodností zahrnul Ružomberok aj do svojho viacročného programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta ako súčasť rozvoja cestovného ruchu.

Ďalšou možnosťou, ako motivovať všetkých zainteresovaných v tejto oblasti, sú miestne dane a výber miestnych poplatkov, kde má samospráva zo zákona pomerne široký priestor presadzovania svojich priorít.

Možnosť evidovať a chrániť pamätihodnosti obcí, ktorú vytvoril pamiatkový zákon, znamená jednoznačné posilnenie pôsobnosti orgánov samosprávy v tejto oblasti. Na povzbudenie a naštartovanie týchto procesov bolo dokonca z prostriedkov ministerstva kultúry v rokoch 2006 a 2007 žiadateľom vyčlenených a rozdelených 15, 5 milióna korún.

Treba tiež vedieť, že v tradične kultúrnych štátoch západnej Európy funguje podporný systém na záchranu miestneho kultúrneho dedičstva predovšetkým z komunálnych rozpočtov. Je predsa na prospech (ale aj pýchu) každého mesta či obce, ak svoje kultúrne dedičstvo má v dobrom stave. Je to nielen jeho dobrá vizitka, ale aj zdroj nemalých a nezriedka určujúcich príjmov. Príťažlivosť miest a dedín, bohatstvo ich kultúrneho dedičstva sú základom ich trvalého rozvoja a úspešnosti v konkurencii v rámci turistického „priemyslu“. Stačí sa pozrieť len do susedného Rakúska. Je smutné, ak toto všetko Bratislava dodnes takto nevníma a stavia sa k svojmu kultúrnemu dedičstvu skôr ako k nejakej záťaži, ktorú by mal niesť predovšetkým štát s jednotlivými vlastníkmi.

Alex Tahy, pamiatkar, Bratislava