Kultúrne leto je pre Bratislavčanov a turistov
Bratislava má za sebou už 33. ročník Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava 2008. Riaditeľ Bratislavského kultúrneho a informačného strediska Vladimír GREŽO tak môže pomaly rátať celkový počet návštevníkov. Tvrdí, že ich bolo cez stotisíc.
Ako teda vyzerajú celkové počty?
- Sme pred záverom, ale už sme presiahli hranicu 100-tisíc divákov Vlani to bolo pre nás magické číslo, teraz sme za ním. Návštevnosť síce nie je ten úplne najdôležitejší údaj, ale sme radi, že sme sa tam dostali.
Ste spokojný s tohtoročným priebehom?
- Môžeme povedať, že áno. Po vlaňajšom ročníku sme vedeli, že sme sa ocitli v zlomovom bode, keď sme sa mohli pobrať buď hore alebo dole. Našťastie sme sa dostali ďalej. Musím však priznať, že istota to nebola, pretože každý rok je to rovnaké očakávanie, či divák ocení, čo sme pre neho pripravili a či si povie, že budúci rok príde znovu. Celkový sumár je teda taký, že Kultúrne leto bolo výnimočné, malo vyššiu návštevnosť ako vlani a malo aj zmeny, ktoré sme chceli najmä v súvislostí s komunikáciou s divákom.
O čo bol tento rok najväčší záujem?
- Ťažko povedať, pretože viac ako polovica podujatí bola vypredaná. Veľký záujem bol o divadlá, o malé koncerty, kam zaraďujeme tie s okolo 250 návštevníkmi, ťahali džezové podujatia, country, akcie na nádvoriach. Diváci však neobchádzali ani tie intímnejšie, napríklad v knižnici, ktoré ukázali osobitný charakter. Obrovské návštevy mali veľké podujatia, trebárs Devín či Dni majstrov na Hrade.
Boli akcie, o ktorých ste pochybovali a nakoniec práve oni zabodovali?
- Určite. Každý rok prinášame niekoľko nových cyklov a experimentov a, našťastie, sa skončili dobre. Určite bolo málo podujatí, o ktorých sme si povedali, že boli omylom. Aj keď si myslím, že vždy by mali byť, aby sa človek posunul ďalej.
Ktoré priestory potvrdili, že ich poloha bola a bude na Kultúrne leto ideálna?
- Jedinečné sú stále nádvorie Starej radnice a Hlavné námestie. Najmä Hlavné námestie je skutočne osvedčené. Priestor, s ktorým robíme a ktorý sa stáva úspešným, je určite Hrad. Najmä na väčšie akcie. Dobré sú aj vnútorné námestia Primaciálneho paláca. Tam je to istota.
Ako vyzerali ďalšie lokality?
- Hviezdoslavovo námestie podlieha náladám. Je úplne otvorené, takže sa ťažko odhadujú niektoré veci. Rovnaké je to aj s Vodnou priekopou a s Čitárňou u Červeného raka, kde závisí od podujatia, počasia a od toho, či ľudia zídu z mosta alebo nie.
Ako sa osvedčila spolupráca mesta a Starého Mesta?
- V tomto roku neboli žiadne problémy. Staré Mesto splnilo požiadavky, ktoré sme mali, na druhej strane, vlaňajšie problémy, aby sme dostali niektoré priestory, sa nevyskytli. Staré Mesto nám maximálne vychádzalo v ústrety. Robili sme pod spoločnou strechou. Myslím si, že tento rok bol o spokojnosti, v minulosti to bývalo zložitejšie.
Takže o rok by to malo byť už úplne ideálne.
- Dúfam, že áno. Dokonca tvrdím, že takto by sme radi spolupracovali aj s ostatnými mestskými časťami. Zatiaľ robíme so štyrmi, ale ak sa ozvú ďalšie, z našej strany nebude žiadny problém.
Ktoré dni sa ukázali ako najvhodnejšie?
- Ak by existoval taký prieskum, tak by zrejme ukázal, že pracovné dni sú veľmi dobré a víkend je najlepší najmä na väčšie akcie. Na sobotu a nedeľu musí byť silné podujatie, napríklad Vica Musica, Dni majstrov na Hrade. Pri komorných hrajú úlohu rôzne veci, napríklad prázdniny.
Ako vnímali návštevníci propagáciu? Bola dostatočná?
- Už od minulého roku máme celkom pozitívne reakcie, že ľudia vnímajú pozvánky z rôznych médií, elektronických, printových, z televízii, a že je ich viac ako vlani. Ľudia tvrdili, že majú viac informácií, ale my ešte necítime, že by to bol vrchol, že by všetci vedeli, čo bude dnes či zajtra večer.
Čo teda chceme zmeniť?
- Musíme napríklad vyhodnotiť, či komunikujeme so všetkými vekovými kategóriami. Či to nie sú len typy ľudí, ktorí po práci prechádzajú cez mesto, prípadne, či to nie sú len mladí ľudia napojení na internet. Chceme zapojiť všetkých, teda aj tých, ktorí nesledujú internet, alebo nechodia toľko do centra mesta.
Objavujú sa úvahy, či na Kultúrnom lete vystupuje dostatok bratislavských umelcov, či sa im dáva dosť šancí, aby aj oni reprezentovali Bratislavu.
- Dramaturgický pohľad je zatiaľ taký, že staviame scény tak, aby boli čo najlepšie. Bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú umelci. Jediné, na čo prihliadame, je maximálna kvalita. Scéna pre Bratislavčanov je tu celý rok. Na druhej strane, ak si niekto myslí, že sme odbili nejaký projekt, ktorý nám núkal, tak nech nám to povie. Ja o ňom neviem. Keď mi hocikto povie, že chce hrať, tak môže hrať. Dokonca celý rok. V PKO alebo hocikde inde. Napríklad na Vianočných trhoch, kde sa mi žiada ešte viac domácich umelcov, pretože tie majú oveľa komornejší charakter. Navyše ukazovať v lete v týchto priestoroch viac domácich umelcov sa mi nezdá úplne najšťastnejšie, pretože tí už v Bratislave hrávajú. A vytýčiť si nejaké percentá, koľko má byť Bratislavčanov, s tým sa nestotožňujeme.
Akí návštevníci majú u vás prednosť, na ktorých sa najviac zameriavate? Na Bratislavčanov, Slovákov z iných regiónov alebo na zahraničných turistov?
- Pre mňa sú najvzácnejšími návštevníkmi Bratislavčania a Slováci, ktorí sa sem prišli pozrieť. Pre Bratislavčanov je podujatie dobré v tom, že niečo v nich zostane aj počas zvyšku roka. U Slovákov z iných častí zase chceme, aby sa tu cítili ako doma, aby brali Bratislavu ako svoje mesto. Chceme však posilniť aj väčšie podujatia, aby sme uspokojili turistov, ktorí už vedia o našich veľkých akciách.
Kultúrne leto sa začína podobať na olympiádu, začína naberať čoraz väčšie rozmery. Nepociťujete už problém, či sa zamerať viac na kvantitu, na čo najširšiu ponuku, alebo si vybrať skôr menej akcií, no na kvalitatívne najvyššej úrovni?
- Táto otázka je naozaj aktuálna. Sme na prelome. Doteraz sme rozvíjali všetky smery, veľké podujatia na veľkých námestiach, ale aj komorné akcie. Dnes ešte nemáme odpoveď na túto otázku. Zatiaľ nám vyhovuje, že máme malé koncerty, kontaktné programy pre 300 divákov, no aj megaprogramy vážnej hudby, populárnej hudby s veľkým návštevami. Svojím spôsobom je to výhodné, pretože zasahujeme veľkú skupinu ľudí, no uvedomujeme si, že to nie je nekonečná cesta. Dnes sa to však ešte dá, zatiaľ ťaháme oboma smermi.
Kedy začnete robiť na novom ročníku?
- Už sme začali. Máme dokonca aj konkrétne ponuky zo zahraničia, v ktorých sa domáhajú, aby sme ich zaradili do programu. Domáce predstavenia stále vyhodnocujeme, aby sme sa vedeli zariadiť v budúcností.
Zhováral sa Dušan Blaško
FOTO - Henrich Bródy