O čom je Zima v Divadle Astorka

Divadlo Astorka Korzo´90 je známe svojou zaujímavou dramaturgiou, ktorá sa nevyhýba predstavovaniu nových autorov či inscenačným experimentom. Do tejto kategórie patrí aj hra pre troch hercov - Zima, ktorej autorom je ruský objav posledných rokov Jevgenij Griškovec (1967) .

Dvaja vojaci v bielych kombinézach visia na lanách. Okolo nich vládne noc, zasnežená pustatina a v nej objekt, ktorý majú vyhodiť do vzduchu. Keď splnia úlohu, odvezú ich do bezpečia. To sa však má stať až na úsvite.

Obaja muži tušia, že dovtedy v mrazivej zime neprežijú. Hodiny čakania si vypĺňajú rozhovorom o zdanlivých banalitách. Hovoria o zakázanom fajčení, spomínajú na detstvo, prvé lásky, diskutujú o knihách, hrdinoch i nenaplnených snoch. A do toho všetkého vstupuje symbol pominuteľnosti - netypická Snehulienka v rokoch, ktorá sa v ich očiach mení raz na matku, inokedy na platonickú lásku z hojdačky, či na láskavo krásnu Smrť, ktorá im splní všetky túžby ...

Zima je časovo a priestorovo nezakotvená hra o smrti, plná podtextov a symbolov. Metaforou je aj samotné kľúčové slovo „zima“, pod ktorým vnímame odumieranie citov i tela, samotu, zúfalstvo, smrť, ale aj krutú čistotu snehu.

Režisér József Czajlik (1975) zveril postavy vojakov Mariánovi Miezgovi a Lukášovi Latinákovi, ktorí sa musia vyrovnať nielen s fyzicky i psychicky náročnými strihmi jednotlivých časových rovín, ale aj s nahotou v závere hry. Ich sprievodkyňu do krajiny večného zabudnutia - Snehulienku v jej detailne prepracovaných premenách, bravúrne stvárnila Zita Furková.

Pre nepoučeného diváka je možno text miestami ťažko čitateľný. Nemusí pochopiť ani niektoré typické ruské reálie. Veď čo už dnešnej mladej generácii hovorí Príbeh ozajstného človeka, symbolika Deda Mráza? Otázka smrti a istej vnútornej inventúry sa však dotýka každého z nás. Lenže našinec si zvykol na prvoplánové príbehy, chce sa baviť a nie je ochotný lúštiť javiskovú tajničku. Možno sa bude cítiť zaskočený nielen tým, čo sa naňho hrnie z javiska, ale aj tým, že ho nútia uvažovať, o čom to všetko vlastne je...

Elena Ťapajová

Marián Miezga, Lukáš Latinák a Zita Furková (zprava doľava) v predstavení Zima.
FOTO -Ed Dömötör