PKO podľa pamiatkarov nemá hodnotu pamiatky

Vyhlásenie objektov v Parku kultúry a oddychu (PKO) za národnú kultúrnu pamiatku žiadajú bratislavskí ochranári. Podľa nich majú stavby nevyvrátiteľnú architektonickú a výtvarnú hodnotu.

K tejto požiadavke sa pripojila aj iniciatíva Bratislava Otvorene. Aktivisti sa sťažujú na zlý prístup ku kultúrnym hodnotám v hlavnom meste. Podľa nich je rozhodovanie úradníkov či samosprávy podriadené tlaku peňazí a developerov, nevytvára sa ucelená koncepcia rozvoja mesta, nereguluje výškovo, dopravne, nezvažuje sa únosnosť územia, zeleň a iné potreby obyvateľov. Svoj podnet zaslali na ministerstvo kultúry, magistrát, Mestskému ústavu ochrany pamiatok a Krajskému pamiatkovému úradu.

Podľa riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok Iva Štassela ústav nepovažuje za potrebné vyhlásiť PKO za kultúrnu pamiatku. Priznal, že budovy síce majú aj urbanistickú, aj architektonickú hodnotu, no mestský ústav ich nepovažuje za také výrazné, aby bolo zapísanie nutné. Nikto podľa neho neberie tomuto miestu aj sociálnu a kultúrnu hodnotu, pretože od druhej polovice 20. storočia sa tu stretávali Bratislavčania kvôli kultúre a výstavníctvu.

Pripomenul však, že objekty, o ktorých sa môže začať uvažovať so zapísaním do zoznamu pamiatok, musia mať viac ako 50 rokov. Objekty v PKO sú na hrane tohto limitu, no nie sú také výrazné, aby sa stali kultúrnymi pamiatkami.

Podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej je na budovy PKO vydané platné búracie povolenie, ku ktorému sa vyjadrovali aj pamiatkari. Návrh na vyhlásenie PKO za pamiatku podľa nej prišiel neskoro.

Hlavné mesto je povinné ochrániť vzácne vitráže a sochy. V súčasnosti mesto rokuje s investorom, aby ich projektanti zahrnuli do pripravovaných objektov. Ráta s pozitívnym ohlasom investora, v opačnom prípade mesto pamiatky ochráni vlastnými prostriedkami a uloží ich v mestskom depozite.

(rob)
FOTO - Oto Limpus