Vianoce neboli vždy privátnym rodinným sviatkom

Vianoce v Bratislave neboli v minulosti vždy takým privátnym rodinným sviatkom, ako ho poznáme v súčasnosti. Podľa Zuzany Beňuškovej z Ústavu etnológie SAV ešte v prvej polovici 20. storočia usporadúvali štedrovečerné oslavy rôzne stolové spoločnosti alebo spolky, napríklad spolky hasičov, robotníkov či športovcov.

Na oslavách sa pritom zúčastňovali celé rodiny, k spoločnému stromčeku dokonca prinášali darčeky. Spoločné štedrovečerné posedenia sa organizovali, podobne ako aj v súčasnosti, najmä pre sociálne najslabšie vrstvy. "Veľa ľudí prichádzalo do Bratislavy z vidieka pracovať, v robotníckych kolóniách bývali ľudia z rôznych regiónov a rôznych národností, každý priniesol niečo svoje," vysvetlila Beňušková.

Ako ďalej uviedla, od prelomu 19. a 20. storočia sa staval aj mestský vianočný stromček, po vzniku ČSR nazývaný Strom republiky. Pri stromčeku sa stretávali deti, na námestiach sa hrali vianočné hry s biblickými námetmi, predstavovali sa potulní bábkari, spievalo sa. "Dramatickými hrami boli známi najmä Nemci z bratislavského Prievozu," doplnila Beňušková. Súčasťou vianočnej atmosféry boli od prvej polovice 20. storočia aj ozdobené výklady s lákavým tovarom. Na uliciach dotvárali atmosféru verklikári a potulní muzikanti.

Beňušková zároveň podotkla, že vďaka Nemcom poznalo mesto okrem dramatických hier aj charitatívne zbierky. Tradícia síce prechodne po vojne zanikla, obnovená bola opäť v 60. rokoch minulého storočia. Množstvo charitatívnych akcií môžeme podľa Beňuškovej zaradiť aj pod tzv. stromčekové slávnosti. Tie sa konali na školách, v nemocniciach či rôznych spolkoch. Spojené boli s kultúrnym programom a so zbieraním peňazí alebo obnoseného šatstva pre chudobných. Tieto zvyky sa spomínajú už začiatkom 19. storočia. V Bratislave ich organizoval napríklad spolok Humanita, YMCA, hasiči, školy a mnohé náboženské organizácie.

Na Štedrý deň a počas vianočných sviatkov sa mohli jesť najmä ryby, opekance či bratislavské rožky s makom alebo orechmi. Neskôr, v medzivojnovom období sa na štedrovečerný jedálny lístok dostal zemiakový šalát. Tradíciou bolo aj stretávanie sa v kostoloch najmä pri polnočnej omši, ktorá bola nielen náboženským, ale aj spoločenským podujatím. Ľudia si vinšovali príjemné sviatky.

(sita)