Pocta maliarovi a učiteľovi Petrovi Matejkovi

V Pálffyho paláci na Zámockej ulici je do 12. júla ojedinelá prehliadka, na ktorej sa stretli práce úctyhodného počtu výtvarníkov. Takmer šesťdesiatka bývalých žiakov Petra Matejku si pripomenula nedožité deväťdesiate narodeniny tohto pedagóga a maliara spoločnou výstavou, na ktorej každý z nich prezentuje zopár svojich diel.

Návštevníka výstavy ľahko prekvapí, aké rôznorodé osobnosti sa k odkazu Petra Matejku hlásia: pod jeho vedením vyštudovalo na VŠVU v Bratislave v rokoch 1960-1972 až 65 výtvarníkov.

Mnohí z nich neskôr udávali rytmus v slovenskom umení - zo staršej generácie šesťdesiatych rokov tu nájdeme zvučné mená Alexandra Mlynárčika, Stana Filka a Vlada Popoviča, v nasledujúcom desaťročí skončili štúdium napríklad Rudolf Sikora, Dezider Tóth, Viktor Hulík či Daniel Fischer.

Organizátorom prehliadky sa podarilo osloviť všetkých absolventov okrem niekoľkých, ktorí žijú v zahraničí, a drvivá väčšina z nich s touto akciou súhlasila - konečný počet vystavujúcich autorov sa tak ustálil na čísle 57.

Peter Matejka vstúpil na scénu slovenského moderného umenia ako člen Generácie 1909. Po roku 1950 ho nachádzame medzi učiteľmi na novovzniknutej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a keď o desať rokov začína viesť ateliér monumentálnej tvorby, začína sa jedinečná kapitola slovenského výtvarného života.

Hoci sa zároveň naplno venoval svojej tvorbe a zúčastňoval sa na výstavách doma aj v zahraničí, tvorivosť a individuálny prejav svojich žiakov v duchu aktuálnych trendov podnecoval až do roku 1972. Jeho náhle úmrtie považovali mnohí „matejkovci“ za bodku za dobou slobodného rozletu a symbolický počiatok neradostnej éry normalizácie.

Rozsiahlu výstavu Peter Matejka a jeho žiaci môžete v čase 13.00-18.00 vidieť v Pálffyho paláci na Zámockej ulici do 12. júla.

Bohuš Dúbrava

František Blažo: S vodou dieťa vyliali z vaničky do studne bezodnej prísloví. Nádej, ktorá neumrie - maličký sám seba v pamäti vyloví (1991)