Pred 401 rokmi upálili v meste krásnu Agátku

Sedemnáste storočie nebolo veľmi odlišné od iných storočí. Členovia magistrátu mesta Pressburg rozhodovali o osude človeka, či bude za určitý priestupok žiť alebo nie.

Aby sa panstvo zbavilo nežiaduceho občana mesta, buď ho sťali, vytrhli jazyk, odrezali ruku, lámali v kolese, obesili, utopili v Dunaji, alebo upálili na mieste potupy za hradbami mesta.

Píše sa rok 1602. Pred Michalskou bránou je určené miesto, na ktorom sa vykonávali rozsudky. Tu sa konalo „živé“ divadlo - upaľovanie. Tak sa i Bratislava pridá k mestám, ktoré inkvizičné procesy neobišli. Prvou upálenou ženou bola bylinkárka Agáta Toottová Berlobášová odsúdená vraj ako bosorka.

Rodáčka z Podunajských Biskupíc bývala na terajšom Františkánskom námestí v dome číslo 7. Narodila sa pravdepodobne v roku 1573, presný dátum nie je nikde uvádzaný. Agátka bola pohľadná, milá a múdra. Táto mladica bola chudobná a pritom veľmi príťažlivá. Ako dieťa ostala sirota, žila s babičkou, ktorá ju zasväcovala do liečivých byliniek. Za krátky čas Agátku jej babička opustila - zomrela, takže zostala úplne sama.

V jeden krásny deň sa jej prihovoril mladý pán. Volal sa Gabriel. Zahľadel sa do nej tak, že ju požiadal o ruku. Agátka ostala ponukou zaskočená. Vravela mu, že ona nemôže mať takého pána za manžela, že je chudobná a prosila ho, aby sa nehneval.

Pán Gabriel sa nedal odradiť. Videl v nej čistú, dobrú a šľachetnú ženu. Prišiel deň slávnostný - bol sobáš. No život mladomanželov nebol dlhý, Gabriel zomrel. Nestihli mať ani potomka.

Jej nezvyčajná krása, ktorú dostala ako dar od prírody poslúžila ako dôkaz proti Agátke. Bola to vraj diablova krása, ktorou si získala bohatého mešťana. Povrávalo sa, že svojho muža odpravila zo sveta, aby mohla slúžiť diablovi, ktorý ju vraj pravidelne navštevoval. Výmysel, že bola bosorka pochádzal od diev a paničiek, aby sa jej zbavili, lebo závisť bola veľká. Oni také šťastie nemali, aby sa mohli vydať za pekného a bohatého pána.

Hrozný trest ju stihol. nepomohli prosby. Pod tlakom väzenia a mučenia pod Starou radnicou sa napokon skončila jej niť života na hranici potupy za múrmi mesta. Ortieľ bol vykonaný 24. mája 1602 - zaživa upálená. Mala necelých 30 rokov.

Na pamiatku tejto udalosti pribudol do dlažby na Hurbanovom námestí neďaleko Michalskej brány bronzový reliéf ako výpoveď o tomto hroznom čine, ktorý sa stal pred 401 rokmi.