Vrcholí ďalší ročník Detského činu roka

V polovici novembra sa opäť dozvieme o veľkých veciach, ktoré pre nás vykonali tí najmenší. Bude totiž vrcholiť ďalší ročník celoslovenského projektu Detský čin roka.

Organizátorov tento rok doslova zaplavila pošta - a tá zaiste nehovorila o všetkých dobrých veciach, ktoré deti v slovenských mestách a dedinách spravili, pretože niekedy a zvlášť v takýchto situáciách vedia byť deti až kruto pravdivé a kritické. A tak uznali, že zo všetkých ich skutkov si len 8260 zaslúži predstúpiť pred tvár všetkých, aby sa s nimi predstavili. Porota mala následne sizyfovskú úlohu vybrať z nich 30 príbehov rozdelených do šiestich kategórií.

Detský čin roka nie je súťaž o to, kto sa zachoval v ťažkej chvíli najsprávnejšie, ale cesta k ozdraveniu morálky celej spoločnosti. Detskí psychológovia konštatujú, že konanie dobra pomáha nielen k rastu pozitívneho sebavedomia, ale aj vedie druhých k napodobovaniu. To je zmysel projektu.

V kategórii Pomoc ľuďom tento rok získali nomináciu aj dva príspevky detí z Bratislavy. Uverejňujeme ich tak, ako ich samotné deti prežili, zaznamenali a poslali.

~     ~     ~
LIST A: „Kamarátka mojej mamičky má syna Filipka, ktorý trpí od narodenia detskou mozgovou obrnou. Jeho mozog je taký, ako má šesťmesačné dieťa. Ale on má šestnásť rokov. Nevie chodiť, nevie sám jesť, je ako veľké bábätko. Jedného dňa k nám prišla jeho mamička na návštevu. Čítala o tom, ako na Kryme liečia delfíny postihnuté deti. Nemala dosť peňazí na to, aby tam mohli ísť. Tak sa rozhodla, že začne zbierať peniaze na cestu. Na Veľkú noc som si vyšibal dosť veľa peňazí. Polovicu som mu dal, aby sa mohol ísť liečiť na Krym v Rusku. Delfíny tam liečia deti tak, že s nimi spolu plávajú v morských bazénoch. Trochu som Filipkovi pomohol, ale nakoniec mu jeden pán dal toľko peňazí, koľko potreboval. To liečenie mu pomohlo. Tento rok sa tam chystajú znova. Keď si zas niečo našetrím, tak mu dám všetko. Som rád, že som i ja mohol Filipkovi pomôcť.“

List napísal a skutok vykonal Erich Tonecker, v školskom roku 2006/2007 žiak 3. triedy, Základná škola Podzáhradná 51, Bratislava

~     ~     ~
LIST C: „Volám sa Gabika a od malička som sa stretávala s tým, že ľuďom v núdzi treba pomáhať. Viedla ma k tomu mamina, ale hlavne moja sesternica, ktorá pracovala v utečeneckom tábore, kde boli ľudia z rôznych krajín. Veľmi ma zarmútilo, keď mi jedného dňa povedala, že ich utečenecký tábor vyhorel a títo ľudia, ktorí dovtedy mali veľmi málo, nemajú už vôbec nič. Neschádzalo mi to z mysle, zvlášť, keď som si uvedomila, že sa blíži zima a sú tam aj deti. Porozprávala som to mojim kamarátkam Dominike a Silvii a spolu sme sa rozhodli, že sa pokúsime pomôcť. Keďže v škole vykonávam funkciu predsedníčky detského parlamentu, poprosili sme pani riaditeľku a jej zástupkyňu, aby nám dovolili zorganizovať zbierku šatstva pre utečenecký tábor v Gabčíkove. Pomocou školského rozhlasu, cez žiacke knižky a rodičovské združenie sme informovali žiakov a rodičov a v posledný novembrový týždeň roku 2006 sa uskutočnila zbierka zimného šatstva, ktorá bola taká úspešná, že sa dve autá museli dvakrát otočiť. Tento úspech nás potešil, povzbudil a tiež inšpiroval k ďalšej zbierke, ktorá mala ukázať, aké dobré srdcia a koľko ochoty podeliť sa je v našich spolužiakoch. Deň po Mikulášovi sme vyhlásili zbierku s názvom: „Podeľ sa s tým, čoho máš veľa“ a bola to zbierka sladkostí, ktorých sa nám deťom žijúcim v rodinách dostáva na Mikuláša neúrekom. Deti a pani učiteľky priniesli toľko sladkostí, že deti z utečeneckého tábora si mohli s nimi užiť ešte aj Vianoce. Presvedčili sme sa, že pomáhať nie je ťažké, len treba chcieť a dostať ten správny nápad. Priala by som vám každému zažiť ten pocit úspechu, hrdosti a radosti z čohosi, čo sa ani nedá pomenovať, aký sme zažili my tri.“

List napísala a skutok vykonala Gabriela Čepičanová, v šk. r. 2006/07 žiačka 7. triedy, Základná škola Karloveská 61, Bratislava. Skutok vykonali aj Dominika Šimončičová a Silvia Krihová, v šk. r. 2006/07 žiačky 7. triedy tej istej základnej školy.

(gub)