V Štúdiu L+S meškajú poldruha hodiny
Nie je to ani manželská nuda, ani nenávisť, dokonca ani únava zo spoločne prežitých rokov. Sú to len obyčajné ľudské obavy nad tým, čo bude, keď už v zámke nezaštrkoce kľúč oznamujúci, že deti idú domov zo školy.
Autori hry Půldruhé hodiny zpoždení Gérald Sibleyras v spolupráci s Jeanom Dellom tieto obavy ponúkajú s chápavým humorom a nesáču svoje obete do beznádeje.
K tomu im štedro pomáhajú hlavní protagonisti predstavenia, ktoré premiérovo uviedli v Štúdiu L+S, Milan Lasica a Daniela Kolářová. Aj keď je Milan Lasica očividne viac doma v téme nonšalantného starnutia a na dôchodok sa teší, Daniela Kolářová mu je manželkou, s ktorou síce prežil kus svojho života, a porodila mu tri deti, vnútorne si však veľmi nerozumejú. Lasica niekedy vedie brilantný dialóg, plný iskrivého humoru, viac sám so sebou ako s partnerkou.
Hra, réžia aj herecká zrelosť a skúsenosť oboch hercov sú však pevným základom, na ktorom po každom ďalšom predstavení, väčšej súhre a „láske“ oboch manželov možno postupne vybudovať ďalší z ťahákov pre divákov Štúdiu L+S. Kto iný, ak nie práve táto slávna dvojica, má divákom ukázať, že čas, keď prestaneme cvikať kartičku do práce, je aj časom pokoja, radosti a bujarého sexu? Stačí si rozdeliť spálne a vzrušenie už príde samo.
Text v preklade Alexandra Jerie, s autorským vkladom Milana Lasicu, diváka jemne šteklí po päte, nie tak, aby sa udúšal smiechom, ale tak akurát, aby mu bolo príjemne. Réžia Patrika Hartla je decentná, výrazne v nej prevažuje úcta a láska k starším, pochopenie pre ich problémy a najmä ústretovosť. Bodaj by nie, veď inscenáciu venoval otcovi a mame.
Štúdio L+S spolu s Lasicom a Kolářovou ju zas venovali všetkým divákom, ktorí chcú stráviť večer v príjemnej spoločnosti, s nonšalantným pánom v rokoch a ženou, ktorá má síce problémy s depresiami, ale zo svojich šedín dokáže vykúzliť aj jemnú pavučinku pohody a radosti. Najbližšie predstavenie je Štúdiu L+S naplánované na