V Astorke Othello škrtí Desdemonu
Keby ešte žil, mal by Wiliam Shakespeare túto jeseň z našich divadelníkov neskrývanú radosť. Kým na scéne SND znie ústami Hamleta jeho nesmrteľné Byť či nebyť, v Divadle Astorka škrtí žiarlivosťou sužovaný Othello krásnu Desdemonu.
Režisér Juraj Nvota si blahosklonne myslí, že „zamilovaný muž, ktorý upadne do žiarlivosti, nemá zabiť svoju ženu“. Za tento názor sme mu my ženy nesmierne vďačné, ale o čom by potom bolo divadlo? Vášne, city, láska, nenávisť, žiarlivosť a pomsta sú najlepšími ingredienciami, z ktorých sa dá navariť ten najlepší, najsladší pokrm divadelnej chuti.
Režisér miešal správne a na dosky divadla spolu s hereckými kolegami (Marián Miezga, Táňa Pauhofová, Peter Šimun, Boris Farkaš, Róbert Jakab, Juraj Kemka, Miroslav Noga, Petra Vajdová, Rebeka Poláková) priniesli pokrm, pri ktorom si divák prestrie aj obrúsok, aby mu nepadali slzy na divadelný oblek, ale sa aj zadúša od smiechu, čo lahodí najmä mladšiemu publiku.
To možno vyvedie divadelníkov z omylu, že len vulgarizmy sú to pravé, čo silou päste rozdrtí stenu medzi hľadiskom a javiskom a priblíži divadlo bližšie k ľuďom. V tomto prípade platí totiž len to, že opakované hrubé slová na javisku naozaj pôsobia ako silný atak a skôr vyrušujú ako utešujú.
Umelecký ansámbel v Astorke však dokázal aj opak môjho tvrdenia - použiť v dráme humor a paródiu s takou nonšalanciou, že nikto nezapochyboval o súčasnom poňatí inscenácie, jej aktualizácii a úspešnej snahe vyhnúť sa historizujúcemu poňatiu. A to v celom monológu Borisa Farkaša nepadlo jedno sprosté slovo. Klobúk dole!
S hudbou Ľubice Salamon-Čekovskej, v kostýmoch Zuzany Rusínovej, na scéne Tomáša Rusína a v preklade Ľubomíra Feldeka vznikla v divadle Astorka - Korzo´90 pútavá inscenácia, ktorá nepodlieza divákovi, ale víta ho s otvorenou náručou, aby odchádzal z tohto divadla blažený pohostinnosťou svojich hostiteľov.
Dáša Šebanová
Hlavnú postavu Othella hrá Marián Miezga a Desdemonu Táňa Pauhofová.